Ale stihli sme nás regiojet autobus včas, vychutnali sme si kávičku a dennú tlač za euričko. S pokojom angličana sme prešli všetky potrebne kontroly a nasadli sme na palubu.
Čo nás prekvapilo bolo, že nás nikto na letisku neidentifikoval. No zaujímavý pocit...
Lietadlo bolo asi malé, lebo sme veru cítili každý pohyb a pri pristávaní sme sa nevedeli dočkať kedy skončí to utrpenie pre naše vypiplane žalúdky ;)
Keby sme vedeli, že to bude na mori ešte horšie, veru, inak by sme sa zariadili :) Našťastie sme si omylom kúpili lístok na rýchlešiu loď a boli sme na ostrove co by dup.
Ešte jedna jazda miestnym busom a sme na mieste.
Domáci nás privítali plynulou taliančinou, bez žiadnej znalosti angličtiny ;)
Zdieľame s nimi spoločnú terasu a ja sa teda chtiac nechtiac snažím dorozumievať po taliansky :)
Tutti okei!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára