Ischia v tomto rocnom obdobi je velmi svieza. Tazke
vstavanie z vyhriatej postele a cakanie kym sa vzduch otepli... Dockali sme sa.
Ranna kava na teraske pocas chladnejsieho rana naozaj padla vhod.
Pobalili sme sa na cely den a vybrali sa na horu Empeo.
Najvyssi vrch miestneho ostrova. Nasadli sme na autobus smer Serrara Fontana. Mame
kupeny tyzdenny listok a tak mame v umysle ho celkom vyuzit. Pisem, ze mame v
umysle, pretoze castokrat to tak nevyzera. Prisli sme na zastavku odkial sa
vychadza na danu horu, no akosi sme neboli spokojne s oblohou, a tak sme radsej
zostali sediet v autobuse. Kam sme sli, velmi sme netusili, kedze som infosky o
miestnych spojoch nechala na izbe.
Nieco sme mali pozrete z netu, nieco sme len tusili.
Vystupili sme nakoniec
v oblasti Forio. Nevedeli sme sa dockat, kedy sa dostaneme na plaz.
Cestou nas stale nieco zaujalo. Najskor to boli obrovske skaly v mori, potom
jeden kostolik, druhy, a zrazu sme sa ocitli v centre Foria. Ako spravne zeny
sme presli vsetky obchodiky a pokukali vsetky miestne vyrobky. Ked uz sme boli
na konci Foria, pockali sme na autobus a vybrali sa opat spoznavat nieco nove.
Nie je sa co cudovat, ze nas zaujala zatoka St. Angelo. Aj ked sme velmi netrafili
zastavku, neprekazalo nam to, ved sme sli spat dolu kopcom :)
V miestnej kaviarnicke sme si kupili kavicku a panini. Casnik bol taky mily
a usmernil nas, ze snad naskor zjeme panini a potom si dame aj tu kavicku...
Si, si... mate vlastne pravdu, ze tento postup je dobry :)
Pocas tejto siesty sme sa vyhrievali na slniecku a snivali o
slnku na plazi. A tak sme sa na jednu prijemnu plaz vybrali. Coskoro prisla
miestna partia chlapcov a hodili sa jeden za druhym do vody.
A co my budeme horsie??? Brrr!!! Jedna z nas sa nenechala
dlho prosit. Ja som to nebola :)
Cestou spat sa nam nechcelo cakat dlho na autobus, lebo sme
vedeli, ze nam prave jeden zdrhol a tak si hovorime, ze prejdeme sa aspon k
dalsej zastavke. Ideme a ideme a ziadna zastavka pred nami. Same sme sa
rozhodli, ze pri muzeu zastavka byt musi. Postavili sme sa do cesty a cakali..
Cakali a cakali... Nic nechodilo... Uz nas to aj prestalo bavit, ked zrazu
oproti ide autobus. Barborka ho stopla. Ujo sofer len nechapavo hadzal rukami asi,
ze ak chceme ist na tu stranu, mali by sme stat niekde inde, alebo mozno aj na
zastavke :) Zviezli sme sa s nim na namestie, kde sme vedeli, ze zastavka na opacnu stranu
je urcite :) Najlepsie na tom bolo, ze akonahle sme vystupili, isiel nam nas autobus a teda
sme opat prestupili na opacny smer. Ak v tom nemate jasno nevadi... Ujo sofer
jasno tiez urcite nemal :)
Na veceru sme si pripravili vyborne cestovinky a pani domaca
nam prihodila este jedno stehienko z ich vecere. Nebicko v papulke :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára