Spiaggia dei Maronti.

Po dvoch narocnych ranach, sme si dnes polenosili a pri kavicke na terase pockali na omsu. Medzitym sa nas domaci pytali, ci naozaj ideme na omsu a ci chceme haluzku z olivy. Si, si, gracia.

Sebastiano nam pekne odpilil haluzku a zabalil do papiera, aby sa nam dobre niesla. Pred kostolom sme sa streli s ostatnymi veriacimi a v procesii sme sli do kostola. Taliani mali rovnako pasie, ako mame aj my, az na to, ze rozpravacom bol pan farar, ludom zbor a Panom Jezisom miestna pani veriaca :) :) :)

Lungo messa, brevo pranzo, alebo ako my, non pranzo :)))

Utekali sme hned na nasu najkrajsiu, najmilsiu a najblizsiu plaz - Maronti. Presli sme ju od zaciatku az po koniec, s mensou zastavkou na okupanie sa a zrelaxovanie :)

Neslnili sme sa dlhoooo ;)  Po prvom dlhsom spanku vravim Barborke, ze je cervena, ci si nechce natriet aspon plecia. A ona mi hned odvetila, ze ju nespali, nemam sa bat. Ja jej na to, ze vecer zhoris! Ona, ze uuuurcite nie :))))

Z plaze sme opat vystupili na kopec priamo do srdca San Angela. Dali sme si kavicku, kupili posledne darceky a nasadli na bus domov.

Zjedli sme posledne zasoby, rozumej tym najbohatsia vecera doteraz :)

A teraz mi tu Barborka narieka, ze jej je teplo a zhori

:)))

Barano. Il Fungo. Lido di San Montano. Monte Epomeo.

Dnes sme boli turisti v pravom slova zmysle. V nohach mame vychod aj zapad slnka....

Vecer sme snivali o tom, ze rano pojdeme na vychod slnka, na najvyssi bod Ischie - Monte Epomeo.

Nuz, ked nam zazvonil o 5:00 budik a vonku bola uplne tma, rozhodli sme sa vyckat este pol hodiny.

Ani vtedy sa situacia nezmenila. No vychod sme vidiet chceli a tak sme sa obliekli a vybehli na autobus.... Ten vsak nechodil a bolo nam jasne, ze na navyssi vrch to uz nestihneme. Preto sme sa rozhodli vyjst na horu tu, v nasej oblasti. Stalo to za to! Vychod slnka sme si krasne vychutnali. Aj ranajky, ktore potom nasledovali...

Sme tu uz treti den, preto by sa patrilo navstivit aj miestne kupele. Po rannej porade sme si vybrali Therme Nagobmo. Stalo nas to velke usilie, kedze cesta autobusom trvala celu hodinu hore, dole po ostrove. V zatoke Lacco Ameno sa nam ukazal krasny prirodny ukaz - Il Fungo. Bol cas vyskocit a pozriet sa blizsie. 

Vedeli sme, ze Nagombo nebude daleko. Spomenuli sme Nagombo a ochotni miestni ujovia nam ukazali na kopec, kde sa to nachadza. Dalsi kopec!!! Ved jeden uz mame za sebou a druhy nas caka podvecer!!! Ale, co nespravime, pre spokojny relax v miestnych kupeloch. Nejako sme sa na ten vrch vystverali. Okrem hotela Montana a robotnikov pred nim sa tam nic ine nenachadzalo. Ujo len zalamoval rukami, kde sme sa to dostali!!! Nagombo je inou cestou :D :D :D

Akoby som uz nemala skusenost, ze nemam verit miestnym ujom ;)

Nuz vratili sme sa dole z kopca a o dalsom sme uz nechceli ani pocut. Nastastie sa v malom kostoliku nachadzali informacie, kde nam pani povedala, ze VSETKY termalne kupaliska su zatvorene do 14.4. ;)  Odporucila nam vsak zatoku San Montana. Naozaj sa na nej dobre zrelaxovalo ;) Dospali sme skore ranne vstavanie ;)

Prebral nas sviezi vanok. Oddychnute a plne novych sil, sme vyrazili na poslednu dnesnu turu - Monte Epomeo. Kedze sa nam tam nepodarilo ist na vychod slnka, pockame si na zapad. Cestou nam neponukli ziadneho somarika a teda nam nezostavalo nic ine, len si to tam vyslapat. Schadzajuci nemecki dochodcovia si z nas sem tam poutahovali, ze to uz nie je daleko, ale my sme sa nenechali odradit  a vytesovali sme sa z krasneho pocasia a vyhladov.

To, co nas cakalo na samom vrchu nam vyrazilo dych. Velmi sme sa vytesovali! Mali sme 360 stupnovy vyhlad na cely ostrov. Kedze nie je este sezona, mohli sme tuto krasu obdivovat v sukromi.

Sadli sme si na najvyssiu skalu, oproti zapadajucemu slnku a pozerali sme Annu zo Zeleneho domu. Mali sme este hodinku, kym slnko zapadne ;)

S cervenym zorom sme sa lucili s vyhladom a pobrali sa dole. Cestou sa k nam pripojil miestny pes. Ochranoval nas, aby sme sa nebali, ked sa zotmie. A tak sme sa stastlivo dostali spat domov :)

Castello Aragonese. Baia di Sorgeto. Spiaggia dei Maronti.

Dnes rano sme si uzivali cas ranajok dlhsie ako zvycajne. Poznate to. Prekrasne modre rano s cerstvymi lucami slnka...

Zobrala som si svoje infosky o autobusoch a vybrali sme sa opat spoznavat Ischiu.

Ostrov je velmi hornaty a cesty uzke a klukate. Nase zaludky s tym castokrat musia bojovat. A dnes tomu tiez nebolo inak. A tak sme sa zaviezli az do Porta. Nas plan bol hrad Aragonese. Ako sme sa obzerali, tak sme sa obzerali, hrad sme nevideli. Ale nasli sme info turistico a tak sme vosli pre zaujimavost. Zistili sme, ze hrad sa nachadza nie v Porte, ale v Ponte :)

Bol prekrasny.

Nuz ale slniecko zacalo pripekat a tak sme sa rozhodli ist sa okupat do Sorgeta. Cestou sme videli nehodu auto s motorkarom. A plno okoloiducich. Kedze zastavka bola hned oproti, mali sme to v priamom prenose. Motorkar lezal na zemi a ludia okolo neho ho zachranovali. Komunikoval s nimi. Asi o 5 min. isla okolo sanitka. Mysleli sme si, ze prisla k nemu. A ona len prefrcala okolo bez ziadneho zaujmu. Nuz asi stacili ludia a nepotreboval odbornu pomoc :)

Zatoka Sorgeto je priamo pod utesmi. Naslapali sme sa teda poriadne. No nebolo to take narocne, ked sme sli stale dole kopcom. Naspat to vyzeralo horsie. Schodov asi tisice :)

V zatoke vyviera termalny pramen priamo do mora. Bolo zaujmave, ze boli len vyhradene miesta, kde sme sa mohli kupat, pretoze inak bola voda taka horuca, ze to bolo az nebezpecne...

Barborke uz bolo prilis horuco a tak sme si povedali, ze pojdeme na nasu miestu plaz. Na nej sme vlastne este neboli...

Marotni nas velmi prekvapila. Bola obrovska a nadherna. Z jednej strany ju lemoval kopec s vinicami a z druhej hrad St. Angelo.

Zapadajuce slnko dodalo veceru ten spravny smrnc. Lahli sme si na lehatka a vychutnavali tiche vlnky mora, ktore jemne dopadali na cierny piesok.

Az kym slnko uplne nezapadlo...

Forio. Chiesa del Soccorso. Sant Angelo.

Ischia v tomto rocnom obdobi je velmi svieza. Tazke vstavanie z vyhriatej postele a cakanie kym sa vzduch otepli... Dockali sme sa. Ranna kava na teraske pocas chladnejsieho rana naozaj padla vhod.

Pobalili sme sa na cely den a vybrali sa na horu Empeo. Najvyssi vrch miestneho ostrova. Nasadli sme na autobus smer Serrara Fontana. Mame kupeny tyzdenny listok a tak mame v umysle ho celkom vyuzit. Pisem, ze mame v umysle, pretoze castokrat to tak nevyzera. Prisli sme na zastavku odkial sa vychadza na danu horu, no akosi sme neboli spokojne s oblohou, a tak sme radsej zostali sediet v autobuse. Kam sme sli, velmi sme netusili, kedze som infosky o miestnych spojoch nechala na izbe.

Nieco sme mali pozrete z netu, nieco sme len tusili.

Vystupili sme nakoniec  v oblasti Forio. Nevedeli sme sa dockat, kedy sa dostaneme na plaz. Cestou nas stale nieco zaujalo. Najskor to boli obrovske skaly v mori, potom jeden kostolik, druhy, a zrazu sme sa ocitli v centre Foria. Ako spravne zeny sme presli vsetky obchodiky a pokukali vsetky miestne vyrobky. Ked uz sme boli na konci Foria, pockali sme na autobus a vybrali sa opat spoznavat nieco nove.

Nie je sa co cudovat, ze nas zaujala zatoka  St. Angelo. Aj ked sme velmi netrafili zastavku, neprekazalo nam to, ved sme sli spat dolu kopcom :)

V miestnej kaviarnicke sme si  kupili kavicku a panini. Casnik bol taky mily a usmernil nas, ze snad naskor zjeme panini a potom si dame aj tu kavicku... Si, si... mate vlastne pravdu, ze tento postup je dobry :)

Pocas tejto siesty sme sa vyhrievali na slniecku a snivali o slnku na plazi. A tak sme sa na jednu prijemnu plaz vybrali. Coskoro prisla miestna partia chlapcov a hodili sa jeden za druhym do vody.

A co my budeme horsie??? Brrr!!! Jedna z nas sa nenechala dlho prosit. Ja som to nebola :)

Cestou spat sa nam nechcelo cakat dlho na autobus, lebo sme vedeli, ze nam prave jeden zdrhol a tak si hovorime, ze prejdeme sa aspon k dalsej zastavke. Ideme a ideme a ziadna zastavka pred nami. Same sme sa rozhodli, ze pri muzeu zastavka byt musi. Postavili sme sa do cesty a cakali.. Cakali a cakali... Nic nechodilo... Uz nas to aj prestalo bavit, ked zrazu oproti ide autobus. Barborka ho stopla. Ujo sofer len nechapavo hadzal rukami asi, ze ak chceme ist na tu stranu, mali by sme stat niekde inde, alebo mozno aj na zastavke :) Zviezli sme sa s nim na namestie, kde sme vedeli, ze zastavka na opacnu stranu je urcite :) Najlepsie na tom bolo, ze akonahle sme vystupili, isiel nam nas autobus a teda sme opat prestupili na opacny smer. Ak v tom nemate jasno nevadi... Ujo sofer jasno tiez urcite nemal :)

Na veceru sme si pripravili vyborne cestovinky a pani domaca nam prihodila este jedno stehienko z ich vecere. Nebicko v papulke :)

Ischia 2017

Deň začal dosť náročné, keďže sme doobeda mali ešte každá program. Škola a práca...
Ale stihli sme nás regiojet autobus včas, vychutnali sme si kávičku a dennú tlač za euričko. S pokojom angličana sme prešli všetky potrebne kontroly a nasadli sme na palubu.
Čo nás prekvapilo bolo, že nás nikto na letisku neidentifikoval. No zaujímavý pocit...
Lietadlo bolo asi malé, lebo sme veru cítili každý pohyb a pri pristávaní sme sa nevedeli dočkať kedy skončí to utrpenie pre naše vypiplane žalúdky ;)
Keby sme vedeli, že to bude na mori ešte horšie, veru, inak by sme sa zariadili :) Našťastie sme si omylom kúpili lístok na rýchlešiu loď a boli sme na ostrove co by dup.

Ešte jedna jazda miestnym busom a sme na mieste.
Domáci nás privítali plynulou taliančinou, bez žiadnej znalosti angličtiny ;)
Zdieľame s nimi spoločnú terasu a ja sa teda chtiac nechtiac snažím dorozumievať po taliansky :)
Tutti okei!!!