Poliaci obchodneho ducha nezapru. Zachytne parkoviska mali
priamo vo dvoroch a v cene bol odvoz priamo pred odletovu halu.
Prve, na co nam padol zrak boli sedacky. Cas bol dobry, tak
sme sa spokojne ulozili na hodinovy spanok.
Pred siestou sme si presli kontrolou, poobzerali letiskove
obchodiky a nasadli do lietadla.
V Osle nas privitala poriadna zima. Ani sa nam z letiska
nechcelo vyjst von a tak sme sa este motkali. Pozerala som von a snazila sa
identifikovat polske minibusy, ktore by nas mohli za lacnejsiu cenu zobrat do
centra.
Ako som tak pozerala, mala som pocit, ze uz budu aj
odchadzat. Zavolala som Barborku a Simona a veru sme ledva stihli posledny bus.Cakali sme, ze to bude dalsia hodinka a pol spanku, avsak hned po nastupe sa nam prihovoril Slovak pracujuci v Norsku a spokojne si zdriemli iba B a S a ja som sa snazila konverzovat.
Bol celkom v pohode a dostali sme od neho aj zopar tipov. napr.
na najlacnejsie potraviny Kiwi.
Po prichode do centra sme sa velmi rychlo zorientovali.
Pomaly sme spoznavali krasy mesta. Prve kroky nas viedli k Opere, ktora bola na
okraji mora. Zaujimava moderna stavba, kde sme sa mohli prechadzat aj po jej
streche. Operu a aj jej okolie postavili Nori prave z dovodu, ze tato cast
mesta nebola velmi lukrativna a tak ju chceli “vylepsit”. Musim povedat, ze
naozaj to bol vydareny napad.
Odtialto nas nohy viedli k miestnej katedrale, do radnice a
pristavu, ku kralovskemu palace, aj k divadlu. Nasli sme aj kostol a tak sme
boli uz celkom zorientovani v meste ako takom.
Radnica nas uplne ocarila. Ako zvonku, tak aj zvnutra. V
obrovskej vstupnej hale boli na stenach namalovane
udalosti z Norskej historie. Tu sa kazdorocne odovzdava Nobelova cena za
svetovy mier.
Poobede sme sa mohli ubytovat v hosteli. Nachadzal sa na
ulici, ktora viedla priamo do centra. Ulice mali zvastne nazvy… Ankersgata,
Torggata, Storgata… a tak som si ich zacala nazyvat po vlastnom… prva ulica,
druha… a my byvame na stvrtej (stor – to bude asi stvrty)… :D
Hostel bol taky v pohode. Mali sme vlastnu izbu so 4
poschodovymi postelami. A tak manzelia okupovali poschodove spolocne a my
ostatni sme mali dve postele iba pre seba. Jedna posluzila ako gauc a druha ako
postel :D :D :D
Mladi sli pockat zvysnu cast osadenstva a ja som zatial
navarila paradajkovu polievku a kedze sme na cestach, tak cestovinky :D
Dobre sme si pochutnali, porozpravali zazitky a tesili sa,
co nas caka dalsi den…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára