Oslo a Holmenkollen -2

Ráno sme si dali kávičku a vybrali sa na prehliadku mesta so sprievodcom. Našu sprievodkyňu sme stretli pred Tigrom. Bola v miernom pomykove. Asi ešte nemala takú veľkú skupinu. Bolo nás okolo 50 a ona očakávala tak do 10 ľudí...

Urobila nám však veľmi peknú prehliadku mesta a k včerajsiemu obrazu sa dnes doplnil aj zvuk spojený s históriou.

Odporúčala nám radšej neísť k mostíku, lebo keďže sa tam koná svetový pohár, je možné, že nás tam ani nepustia. Našťastie sme ju nepočúvali a išli sme sa tam pozrieť. Práve sa konali stíhacie preteky mužov, čo nás okamžite vtiahlo do atmosféry celej súťaže. Zohriať sme sa šli na kávičku do najkrajšieho hotela na okolí a práve v ňom sme zbadali našu drahú Nasťu, ktorá si s radosťou so mnou spravila fotku a doslova odbehla preč

Aby sme deň ukončili romanticky, skočili sme ešte na strechu opery pozrieť západ slnka...

Oslo a Holmenkollen -3

Ráno sme sa zobudili a šli sme na poľsku omšu. Nezvyčajné tam bolo veľa chlapov a dokonca boli v kostole, nie pred kostolom.

Najneskôr sme sa, dali sme si kávičku a vyrazili sme do dejiska svetového pohára. 

Ľudia sa zbierali, atmosféra rástla a športovci sa pripravovali.

Stíhacie preteky žien.

Ako prvá vyrazila na trať Kuzminová, ktorá si pozíciu udržala až do druhej streľby, potom netrafila dva terče a na ďalší krát tiež dva minula. To ju posunulo na konečne krásne druhé miesto. Ivona Fialková vyrazila tiež z dobrého 9. miesta, no neskončila už tak dobre.

Dievčatá však leteli na bežkách ako výchor!!

Potom sme sa postavili na trať my Teda aj ja... Myslím, že pre okolie som musela byť riadnou atrakciou. Nuž nevadí... Stáť na bežkách počas dejiska svetového pohára naozaj stalo za to.

Ani neviem ako a zrazu tu bola štafeta mužov. Keďže som to nečakala, nepozrela som si startovu listiny a tak som len kričala Slovenskoooooo, ideeeees, poooood, bojuuuuuj, hop hop hop... Síce pre chlapcov trochu neosobne ale za to od srdca ;)

Deň sme ukončili kavickou v hoteli pre športovcov a spokojne sme sa vrátili do hostela....

Oslo 2018 -1

Nasa cesta zacala velmi skoro. Do auta sme nasadli o 00:30, nastastie nikto nezaspal a bezpecne sme dosli na parkovisko k letisku v Katowiciach.

Poliaci obchodneho ducha nezapru. Zachytne parkoviska mali priamo vo dvoroch a v cene bol odvoz priamo pred odletovu halu.

Prve, na co nam padol zrak boli sedacky. Cas bol dobry, tak sme sa spokojne ulozili na hodinovy spanok.

Pred siestou sme si presli kontrolou, poobzerali letiskove obchodiky a nasadli do lietadla.

V Osle nas privitala poriadna zima. Ani sa nam z letiska nechcelo vyjst von a tak sme sa este motkali. Pozerala som von a snazila sa identifikovat polske minibusy, ktore by nas mohli za lacnejsiu cenu zobrat do centra.

Ako som tak pozerala, mala som pocit, ze uz budu aj odchadzat. Zavolala som Barborku a Simona a veru sme ledva stihli posledny bus.
Cakali sme, ze to bude dalsia hodinka a pol spanku, avsak hned po nastupe sa nam prihovoril Slovak pracujuci v Norsku a spokojne si zdriemli iba B a S a ja som sa snazila konverzovat.

Bol celkom v pohode a dostali sme od neho aj zopar tipov. napr. na najlacnejsie potraviny Kiwi.

Po prichode do centra sme sa velmi rychlo zorientovali. Pomaly sme spoznavali krasy mesta. Prve kroky nas viedli k Opere, ktora bola na okraji mora. Zaujimava moderna stavba, kde sme sa mohli prechadzat aj po jej streche. Operu a aj jej okolie postavili Nori prave z dovodu, ze tato cast mesta nebola velmi lukrativna a tak ju chceli “vylepsit”. Musim povedat, ze naozaj to bol vydareny napad.

Odtialto nas nohy viedli k miestnej katedrale, do radnice a pristavu, ku kralovskemu palace, aj k divadlu. Nasli sme aj kostol a tak sme boli uz celkom zorientovani v meste ako takom.

Radnica nas uplne ocarila. Ako zvonku, tak aj zvnutra. V obrovskej vstupnej hale boli na stenach  namalovane udalosti z Norskej historie. Tu sa kazdorocne odovzdava Nobelova cena za svetovy mier.

Poobede sme sa mohli ubytovat v hosteli. Nachadzal sa na ulici, ktora viedla priamo do centra. Ulice mali zvastne nazvy… Ankersgata, Torggata, Storgata… a tak som si ich zacala nazyvat po vlastnom… prva ulica, druha… a my byvame na stvrtej (stor – to bude asi stvrty)… :D

Hostel bol taky v pohode. Mali sme vlastnu izbu so 4 poschodovymi postelami. A tak manzelia okupovali poschodove spolocne a my ostatni sme mali dve postele iba pre seba. Jedna posluzila ako gauc a druha ako postel :D :D :D

Mladi sli pockat zvysnu cast osadenstva a ja som zatial navarila paradajkovu polievku a kedze sme na cestach, tak cestovinky :D

Dobre sme si pochutnali, porozpravali zazitky a tesili sa, co nas caka dalsi den…