Thessaloniki, Chalkidiki, Sani Beach

Anička nás privítala s veľkými očakávaniami a myslím, že sa nám všetkým aj naplnili...
Večer sme sa prešli po mestečku a pobreží, dali sme si pizzu a šli sme na byt dorozprávať, čo máme zameškané...

V sobotu sme mali na pláne pozrieť mesto. Vstali sme síce neskôr ako sme plánovali, ale raňajky boli skvelé - pri rannom slniečku na balkóniku. Grécke "siga siga" sme zaviedli do nášho slovníka pekne od rána.
Pri prvých potulkách mestom nás očarili ortodoxné cerkvi, ktoré boli naozaj na každom rohu. Milovníci ikon si prídu na svoje :)
Biela veža je symbolom Solúna a my sme si ju samozrejme nemohli nechať újsť. Cestou hore do veže sa postupne dozvedáme históriu Solúna, až napokon si všetky naše predstavy môžeme zosumarizovať výhľadom na mesto, promenádu a more.
Slnko už bolo celkom vysoko a zmrzlina sa na nás usmievala z každej strany. Nemohli sme odolať. Po pešej zóne okolo mora sme sa presunuli na bulvár, Aristotelovo námestie, Forum Roman, Agia Sofia,  miestny trh a ochutnali sme i grécky gyros. (čítaj JiRo)
Po takej prechádzke sa zišla aj kávička. Vychutnali sme si ju na lodi Arabela. Samozrejme aj s plavbou a výhľadom na mesto.

 

Po plavbe sme si dali tréning na hradby a hrad a snažili sme sa dobehnúť ️.
Či sa nám to podarilo je otázne, keďže sa napokon nad morom zdvihol oblak a slnko zaň zašlo ;)

V nedeľu sme si vyzdvihli autíčko z požičovne. Ujo nás tak odhadol na Fiat Panda a Dano sa s týmto fárom úplne zžil. Keďže som mala na gps nastavené trasy mimo diaľnic a spoplatnených ciest, krásnymi zákutiami gréckeho vidieka sme sa dostali až k Petralonskej jaskyni. Ujo na parkovisku nám ponúkol odvoz vláčikom, alebo pešibusom. Zvolili sme samozrejme naše zdravé nohy, ale pre istotu sme boli sprevádzaný aj domácim psíkom. Ten by s nami šiel snáď aj do jaskyne, keby ho sprievodca neposlal za ďalšou skupinkou ľudí ;)

Musím povedať, že nás jaskyňa naozaj očarila. Bola objavená náhodne v 60-tych rokoch nejakým pánom z dediny, ale našli v nej množstvo kostí, či už medvedích a iných zvierat, ale aj ľudských.
Naozaj krásne miesto minimálne na natočenie rozprávky.

V našej ceste po gréckom vidieku sme pokračovali do oblasti Chalkidiki, kde sme dúfali, že sa okúpeme na pláži Sani Beach. Obrázky na nete vyzerali sľubne, ale skutočnosť bola oveľa krajšia. Po tom, ako sme skončili všetky citoslovcia údivu, sme si našli miestečko na leňošenie a šup do čírej azúrovej vody. I keď je už október, slniečko nás krásne do ružova opálilo :)

 

Cestou späť sme prišli na moje gps obmedzenia a tak sme sa presunuli oveľa rýchlejšie ako cestou tam.

Ešte sme si vybehli na hradby, pozrieť to zapadajúce slnko znovu a po dni plnom zážitkov sme išli poďakovať nášmu Nebeskému Ockovi za všetky dobrá, ktorými nás obdaroval.

Oslo a Holmenkollen -2

Ráno sme si dali kávičku a vybrali sa na prehliadku mesta so sprievodcom. Našu sprievodkyňu sme stretli pred Tigrom. Bola v miernom pomykove. Asi ešte nemala takú veľkú skupinu. Bolo nás okolo 50 a ona očakávala tak do 10 ľudí...

Urobila nám však veľmi peknú prehliadku mesta a k včerajsiemu obrazu sa dnes doplnil aj zvuk spojený s históriou.

Odporúčala nám radšej neísť k mostíku, lebo keďže sa tam koná svetový pohár, je možné, že nás tam ani nepustia. Našťastie sme ju nepočúvali a išli sme sa tam pozrieť. Práve sa konali stíhacie preteky mužov, čo nás okamžite vtiahlo do atmosféry celej súťaže. Zohriať sme sa šli na kávičku do najkrajšieho hotela na okolí a práve v ňom sme zbadali našu drahú Nasťu, ktorá si s radosťou so mnou spravila fotku a doslova odbehla preč

Aby sme deň ukončili romanticky, skočili sme ešte na strechu opery pozrieť západ slnka...

Oslo a Holmenkollen -3

Ráno sme sa zobudili a šli sme na poľsku omšu. Nezvyčajné tam bolo veľa chlapov a dokonca boli v kostole, nie pred kostolom.

Najneskôr sme sa, dali sme si kávičku a vyrazili sme do dejiska svetového pohára. 

Ľudia sa zbierali, atmosféra rástla a športovci sa pripravovali.

Stíhacie preteky žien.

Ako prvá vyrazila na trať Kuzminová, ktorá si pozíciu udržala až do druhej streľby, potom netrafila dva terče a na ďalší krát tiež dva minula. To ju posunulo na konečne krásne druhé miesto. Ivona Fialková vyrazila tiež z dobrého 9. miesta, no neskončila už tak dobre.

Dievčatá však leteli na bežkách ako výchor!!

Potom sme sa postavili na trať my Teda aj ja... Myslím, že pre okolie som musela byť riadnou atrakciou. Nuž nevadí... Stáť na bežkách počas dejiska svetového pohára naozaj stalo za to.

Ani neviem ako a zrazu tu bola štafeta mužov. Keďže som to nečakala, nepozrela som si startovu listiny a tak som len kričala Slovenskoooooo, ideeeees, poooood, bojuuuuuj, hop hop hop... Síce pre chlapcov trochu neosobne ale za to od srdca ;)

Deň sme ukončili kavickou v hoteli pre športovcov a spokojne sme sa vrátili do hostela....

Oslo 2018 -1

Nasa cesta zacala velmi skoro. Do auta sme nasadli o 00:30, nastastie nikto nezaspal a bezpecne sme dosli na parkovisko k letisku v Katowiciach.

Poliaci obchodneho ducha nezapru. Zachytne parkoviska mali priamo vo dvoroch a v cene bol odvoz priamo pred odletovu halu.

Prve, na co nam padol zrak boli sedacky. Cas bol dobry, tak sme sa spokojne ulozili na hodinovy spanok.

Pred siestou sme si presli kontrolou, poobzerali letiskove obchodiky a nasadli do lietadla.

V Osle nas privitala poriadna zima. Ani sa nam z letiska nechcelo vyjst von a tak sme sa este motkali. Pozerala som von a snazila sa identifikovat polske minibusy, ktore by nas mohli za lacnejsiu cenu zobrat do centra.

Ako som tak pozerala, mala som pocit, ze uz budu aj odchadzat. Zavolala som Barborku a Simona a veru sme ledva stihli posledny bus.
Cakali sme, ze to bude dalsia hodinka a pol spanku, avsak hned po nastupe sa nam prihovoril Slovak pracujuci v Norsku a spokojne si zdriemli iba B a S a ja som sa snazila konverzovat.

Bol celkom v pohode a dostali sme od neho aj zopar tipov. napr. na najlacnejsie potraviny Kiwi.

Po prichode do centra sme sa velmi rychlo zorientovali. Pomaly sme spoznavali krasy mesta. Prve kroky nas viedli k Opere, ktora bola na okraji mora. Zaujimava moderna stavba, kde sme sa mohli prechadzat aj po jej streche. Operu a aj jej okolie postavili Nori prave z dovodu, ze tato cast mesta nebola velmi lukrativna a tak ju chceli “vylepsit”. Musim povedat, ze naozaj to bol vydareny napad.

Odtialto nas nohy viedli k miestnej katedrale, do radnice a pristavu, ku kralovskemu palace, aj k divadlu. Nasli sme aj kostol a tak sme boli uz celkom zorientovani v meste ako takom.

Radnica nas uplne ocarila. Ako zvonku, tak aj zvnutra. V obrovskej vstupnej hale boli na stenach  namalovane udalosti z Norskej historie. Tu sa kazdorocne odovzdava Nobelova cena za svetovy mier.

Poobede sme sa mohli ubytovat v hosteli. Nachadzal sa na ulici, ktora viedla priamo do centra. Ulice mali zvastne nazvy… Ankersgata, Torggata, Storgata… a tak som si ich zacala nazyvat po vlastnom… prva ulica, druha… a my byvame na stvrtej (stor – to bude asi stvrty)… :D

Hostel bol taky v pohode. Mali sme vlastnu izbu so 4 poschodovymi postelami. A tak manzelia okupovali poschodove spolocne a my ostatni sme mali dve postele iba pre seba. Jedna posluzila ako gauc a druha ako postel :D :D :D

Mladi sli pockat zvysnu cast osadenstva a ja som zatial navarila paradajkovu polievku a kedze sme na cestach, tak cestovinky :D

Dobre sme si pochutnali, porozpravali zazitky a tesili sa, co nas caka dalsi den…