Nasa dovolenka sa este nekonci, ale opat sa presuvame na ine
miesto. Dnesny den bol cely poznaceny presunom, aj ked sme si povodne kupili
listky na vlak, aby sme nestravili cestovanim prilis dlhy cas a presuvali sa
rychlejsie. Nuz je mi to smiesne. Nakolko sme cestovali cely den.
Rano sme sa odubytovali o 10.00. O 10.44 nam mal ist autobus
do Rovereta a odtial vlak o 16.19 do Benatok. 10.44 autobus nesiel, dalsi
autobus o 11.45 tiez nesiel. To sme uz boli naozaj netrpezlive a tak sme si
zavolali taxik, ktory svoju povodnu cenu zdvojnasobil. Ujo taxikar bol vsak
mily a hned po nasadnuti do auta nam oznamil, ze to sa turistom castokrat stava,
ze netusia, ze je statny sviatok :D :D :D Mily a este aj vtipny.
Do Rovereta sme teda prisli az niekedy poobede, utahane zo
statia na zastavke sme sa tesili, ze odlozime ruksaky na stanici a pojdeme si
pozriet mestecko. Smola. Na stanici nebola ziadna sluzba, na okladanie batoziny
a tak sme sa vybrali ako riadne turistky do mesta.
Il castelo di Rovereto
Mestecko nas prekvapilo svojou krasou. Po prichode ani
nevyzeralo take pekne ako nas privitalo typickymi uzkymi juzanskymi ulickami a
vysokymi domami.
Rovereto centro
Umelec v Rovereto ;)
Presun vlakom do Benatok bol naozaj rychly. V Benatkach sme
boli ako take tri gracie, ktore putali pozornost domacich a na kazdom kroku sa
nas ludia traviaci poobednajsiu siesta pytali, kam potrebujeme ist. Ich rady
boli velmi zaujimave J
Kazdy z nich povedal ine cislo autobusu a iny smer. Ale posobili velmi
presvedcivo. Nakoniec sme si nechali poradit vodicom autobusu a v pokoji sme
docestovali do nasho campu Fusina, odkial sme mali priamy vyhlad na vezu
kostola na namesti sv. Marka.
A tak sme tu. Vychutnavame si atmosferu campingu, milujucich
talianov a priatelskych turistov...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára