Venice

Dnes sa nam to konecne podarilo! Vychod slnka... ;) Krasna cervena obloha nad Benatkami. Nas camping Fusina ma naozaj svoje caro J

Kedze sme skoro vstali, mohli sme nastupit na prvu lodku do centra Benatok. Ranne Benatky boli este tiche, pokojne a po ulickach a mostikoch sme stretavali prevazne domacich, ktori sa pripravovali na prival novych turistov.

Gondolieri mali prvych japonskych zakaznikov, do spevu sa im este velmi nechcelo, ale jeden sa aj odvazil a musim povedat, ze hlas mal uz celkom rozospievany ;)

Cestou od namestia sv. Marka po Ponte di Rialto nas viedli ulicky plne obchodov so suvenirmi, znackovym oblecenim a kozenymi kabelkami. Samozrejme, podlahli sme. Vysledok: 3 kabelky, 2 penazenky a mnozstvo malickych suvenirov J

Ponte Rialto

San Marco

Na odporucanie sme namiesto vyhliadky na namesti sv. Marka, zvolili vyhliadku z veze kostola s. Giorgo. Musim povedat, ze to naozaj bolo nad moje ocakavania a vyhlad bol opat unikatny.

Na caj o 17.00 sme sa zastavili v klastore kapucinov pri chiesa Redentore a konecne sme stretli vytuzeneho Francesca! Tym sa nasa cesta moze ukoncit. Francesco sa nasiel. Ciel je splneny!

Dovidenia na Slovensku J

Francesco

Rovereto a prichod do Benatok

Nasa dovolenka sa este nekonci, ale opat sa presuvame na ine miesto. Dnesny den bol cely poznaceny presunom, aj ked sme si povodne kupili listky na vlak, aby sme nestravili cestovanim prilis dlhy cas a presuvali sa rychlejsie. Nuz je mi to smiesne. Nakolko sme cestovali cely den.

Rano sme sa odubytovali o 10.00. O 10.44 nam mal ist autobus do Rovereta a odtial vlak o 16.19 do Benatok. 10.44 autobus nesiel, dalsi autobus o 11.45 tiez nesiel. To sme uz boli naozaj netrpezlive a tak sme si zavolali taxik, ktory svoju povodnu cenu zdvojnasobil. Ujo taxikar bol vsak mily a hned po nasadnuti do auta nam oznamil, ze to sa turistom castokrat stava, ze netusia, ze je statny sviatok :D :D :D Mily a este aj vtipny.

Do Rovereta sme teda prisli az niekedy poobede, utahane zo statia na zastavke sme sa tesili, ze odlozime ruksaky na stanici a pojdeme si pozriet mestecko. Smola. Na stanici nebola ziadna sluzba, na okladanie batoziny a tak sme sa vybrali ako riadne turistky do mesta.

 Il castelo di Rovereto

Mestecko nas prekvapilo svojou krasou. Po prichode ani nevyzeralo take pekne ako nas privitalo typickymi uzkymi juzanskymi ulickami a vysokymi domami.

Rovereto centro

Umelec v Rovereto ;)

Presun vlakom do Benatok bol naozaj rychly. V Benatkach sme boli ako take tri gracie, ktore putali pozornost domacich a na kazdom kroku sa nas ludia traviaci poobednajsiu siesta pytali, kam potrebujeme ist. Ich rady boli velmi zaujimave J Kazdy z nich povedal ine cislo autobusu a iny smer. Ale posobili velmi presvedcivo. Nakoniec sme si nechali poradit vodicom autobusu a v pokoji sme docestovali do nasho campu Fusina, odkial sme mali priamy vyhlad na vezu kostola na namesti sv. Marka.

A tak sme tu. Vychutnavame si atmosferu campingu, milujucich talianov a priatelskych turistov...

Monte Baldo

Predpoved pocasia: slnecno, 26 stupnov
Den ako stvoreny na opalovanie na horach ;)
Tak podme!

Cesta nebola namahava. Taka dovolenkova s mnohymi zastavkami na fotenie modeliek a panoram :)

Monte Brione

Avsak do vysav vyskovatych, kde sme mohli vidiet jazero zlava doprava v plnej krase, take ake je, sme sa dostali jednoducho lanovkou. Podobna ako na Snilovske sedlo. Pocet cestujucich: 80ks.

Lago di Garda

Zaujimave bolo, ze v priebehu kratuckeho casu sme sa presunuli z letnej pohodky pri vode, kde ludia prichadzali na plaz, aby sa opalovali az do vysky okolo 2000mnm, kde sme mohli este lyzovat!


Situacia v Coop-ke:
Hmmm, co si dnes vyberieme za dobrutku... Kde je ta Janka1? Objavila som nieco, co vyzera velmi dobre. Idem to ukazat Janke1... Jani2? Ano?
Janka1 vysla spoza regalu a drzala v ruke presne to, co ja!!! Pozri!!! Panacotta!!!

Castello di Arco e Cascata del Varone

Slnecne rano, do ktoreho som sa dnes prebudila mi napadne pripominalo to minulorocne. Slnkom oziarene skaly, modra obloha a na to vsetko stacilo odostriet zaluzie a ostat lezat v posteli. Nechybali ranajky na balkone s vyhladom na tu celu krasu...

Riva del Garda

Rozhodli sme sa pouzivat na presun bicykle a tak sme vosli do prvej pozicovne bicyklov a vystrojili sa na vyhliadkovu jazdu. Cyklisticke cesticky pomedzi hory, vinice a rieky boli krasnym relaxom. Zaviedli nas ku hradu v Arcu. Ved ako by to bolo, keby sa dve Janky nevybrali na hrad v Arcu :)

Castello di Arco

Musim povedat, ze vystup nan sme si poriadne vybojovali, dobre, ze sme mali zo sebou kofeinove cukriky... tie vsetko zachranili a spokojne sme sa mohli usadit a urobit si piknik v hradnej zahrade.
Ako spravne zeny, po dobrom oddychu a pitnom rezime, sme pred odchodom zamierili na miestne toalety :)
Boli vcelku zaujimave... takeeee automaticke... na vsetko bol nejaky knoflik a pre menej technicky zdatne zeny to mohol byt niekedy problem ;)

 Cascata del Varone

Tento problem sme ale nemali pri nasej dalsej zastavke - vodopady Varone. Ponukli nam roznofarebne vysvietene skalnate uzlabiny, kde voda padala az tak silno, ze sa na vodopad miestami ani nedalo pozerat.
Ale spat, k tomu podstatnemu. Vsetko je raz po prvy krat. U mna to tento krat bol stupajuci zachod. Ale zvladla som to. S kratkou instruktazou mojich spolucestovateliek. Do buducnosti sa mozete na mna obratit! Uz viem ako na to :)

Fotoinstruktaz ako na to! 

Verona

Dnesny den bol plny cestovania. Akoby to ani netrvalo jeden den, ale dlhsie...
Rano sme nasadli na vlak z Padovy do Verony. Odlozili si batozinu na stanici a vysli sme do ulic tohto romantickeho mesta. Caro miestnej historie, architektury a krasneho pocasia nas tak pohltili, ze sme sa rozhodli zostat dlhsie ako sme planovali.
Zdolane schody na vyhliadku Torre dei Lamberdi stali za tu namahu a my sme mali mesto ako na dlani. Na miestnych trhoch sme si kupili domace ovocie a pozvali sme sa na navstevu k Julii. Mala tam vela hosti, preto sme sa dlho nezdrzali, ale je to naozaj mila domaca, ked ma stale plny dom :)
Poobede sme nastupili na miestny bus, ktory nam spravil vyhliadkovu jazdu z Verony, cez juznu cast Gardskeho jazera az po jeho severnu cast, kde sa na chvilku zdrzime.
Do nasej rezidencie sme museli sice trosku slapat, avsak vyhlad z balkona je carokrasny. Priam vyzyva na nicnerobenie a oddych pri pohlade na jazero a mestecko posadene do upatia hor...

Piazza delle Erbe

 Vyhlad z Torre dei Lamberti

La Casa de Julieta

 Torre dei Lamberti

Padova

Benatky nas privitali krasnym, slnecnym, teplym pocasim...

Na Velkonocny pondelok sme nemohli zostat suche a kedze sme nestretli ziadnych Slovakov, ktori by nas pokropili vodou, bolo nam to dopriate z oblohy. Vytiahli sme nase farebne dazdniky a vysli sme do mesta vzbudzovat pozornost medzi domacimi... O ich zaujem sme nemali nudzu... Casom sa trochu vycasilo a zrazu sme zistili, ze v Padove nie sme same, ale je plna turistov. Pocitili sme to aj pri hladani restauracie v case obeda. Trvalo nam to asi hodinu, kym sme nasli nejaku volnu pizza ristorante ;)

Mne osobne najviac ucarovala Bazilika Antona Paduanskeho. Kedze som o nom uz vela pocula, bolo prijemne byt v jeho blizkosti a prosit ho o orodovanie :)

Ako susia Paduanci pradlo, ked prsi :)

Padova

Bazilika sv. Antona Paduanskeho

Piazza delle Erbe

Chiesa deghli Eremitani

Hlaska dna:

Hladame pizzeriu, ristorante, trattoriu, alebo cokolvek, kde sa da najest a hlavne, kde je WeCko!!!

Janka 1: Musi tu niekde byt hajzel predsa!!!!

Prva, druha, tretia.... restika plna!

Janka 1: Mam navrh. Mohli by sme si ho dat objednat a doviezt.

Janka 2: Myslis ten hajzel?