Nasa cesta zacala slubne. Vo velkom predstihu sme sa dostali na letisko Jana Pavla II v Krakowe. Veronicka nam pichla injekcie proti tromboze a pomalicky sme nasadli do nasej prevej Lufthansy. Vo Frankfurte sme sa nemohli vynadivat na mnozstvo roznych Lufthansa lietadiel a uz sme si predstavovali ake super velke poschodove bude to nase. Vsetko zacalo vtedy, ked ma pani pri kotrole poziadala odstupit nabok, aby mi prilepila nalepku na moju prirucnu batozinu a poslala ma s usmevom dalej. Pred vstupom do lietadla mi tuto batozinu mily ujo so sevrisu vytrhol z ruky, ze mi ju ide dat do batozinoveho priestoru. Ledva som mu stihla povedat, ze si vyberiem notebook a pas. Nikdy predtym sa mi nic take nestalo a tak som sa spytala, ako sa k tej batozine neskor dostanem. Ujo ma s usmevom ujistoval, ze mi pride na pase s ostatnou batozinou. Let sa natiahol o hodinu a pol a tak sme pristali v Toronte v case, ked sa uz nasa gate do Clevelandu zatvarala. Letuska nas uistila, ze ako vystupime z lietadla pojdeme do sektoru US connection, vyzdvihneme si tam batozinu a poziadame Lufthansa customer assistance o pomoc. Skutocnost bola celkom ina J Po Lufthansa customer assistance sa zalahla sem. Preto sme oslovili United assistance o pomoc. Ti nas poslali k Air Canada. Tamti assistant sa rozculovali, kde zmizli Lufthansaci a potom nam ponukli dalsi len o 2 hodiny cez ich spolocnost. Batozinu sme si medzicasom vyzdvihli. Ale len TU velku. Moja prirucna medzi nimi nebola. Vtedy ma napadlo pozriet si stitok z tej batoziny. Podla vsetkeho nebola poslana na vyzdvihnutie pre prestupujuce lety do USA ale bola poslana na vyzdvihnutie v priestore kde ludia koncia svoju cestu. Nasou velkou vyzvou bolo presvedcit tetusku asistentku o tom, ze je to tak, pretoze ona mi uz vysvetlovala ako si mam batozinu reklamovat na letisku v Clevelande. Prislo mi to ako nonsen, ked si ju mozem vyzdvihnut na TOMTO letisku. Poslala nas na check-in s tym, ze ked budeme ocheckovani, mozeme ist hladat batozinu. Na check –ine to trvalo neskutocne dlho a dvaja ujovia pri okienku baggade services sa velmi nudili. No tak som sa rozhodla spytat o radu. Ujo bol naozaj velmi zlaty, vysvetlil mi co a ako a tak som si za ten cas isla po nu. Naozaj tam bola. Moja jedina osamotena cakala na mna. S velkou radostou, ze ju mam som sa po roznych opletackach dostala spat na check-in. Avsak ti ludia pred nami tam stale boli!!!! Cas nas tlacil, nervozita stupala. Konecne nas ocheckinovali o 20.00 a utekali sme na nas let o 20.25. Opat odovzdat batozinu, prejst cez vsetky kontoly a utekat cez cele letisko az ku gate, ktoru samozrejme prave zatvarali. Naskocili sme ako posledne do lietadla Air Canada, malo az 36 sedadiel!!! J Myslela, som si, ze sa zrutime kazdu sekundu :D Chvala Panovi, prezili sme aj tento usek. Po 24 hodinach trmacania sa sme v USA! Namieste! Nase rozcarovanie leteckych spolocnosti vsak pokracovalo. Vsetci nas uistovali, ze mame cakat na batozinu, ktora pride na stanovene miesto. S tych 20tich cestujucich, co boli v lietadle sme tama cakali asi 45min. same. Potom prisla za nami tetuska asistenka (ktora nas predtym ujistovala, ze je vsetko v pohode) s tym, ze si mame ist vypisat reklamacny listok na batozinu. NEPRISLA!
A tak cakame... a nikto nevie na co...
Po uzasnom niekolko hodinovom spanku v posteliach sme sa zobudili do krasneho slnecneho dna. Maminka hned odostrela zaluzie, aby mohla vidiet Americku zem na vlastne oci. Zistila, ze vsetko naookolo je krasne zakvitnute. Cize na Slovensku sme trochu pozadu J
O niekolko minut sa objavil vo dverach Jim. Donnin brat s rannou kavou a americkymi siskami. Ranajky ako maju byt. Sladke az az. Kava nas ale dobre posilnila, aby sme zvladli narocny den plny navstev a velkych davoch americkeho jedla.
Mame batozinu!!!!!
Po rannej kave, ktoru nam ako zvycajne priniesol Jim Pohorence z toho najlepsieho podniku na okoli, sme nasadli do auta a vydali sa smerom k Buffalu. Nas sen sa postupne staval skutocnostou. Niagara Falls. Fotili sme ako najate. Nadherny prirodny ukaz vsadeny do okolitych panelakov a obchodnych centier. Jeho primarne okolie vsak obklopovali zelene parky s kvtnucimi tulipanmi, narcismi a tiez stromami. Vevericky pozovali ako prave modelky. Na jeden bok, na druhy, oproti, pri strome, v trave....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára