Vsade dobre, doma najlepsie :)

Bola to nadherna cesta. Splnil sa mi sen, som velmi stastna <3
Chcem sa podakovat vsetkym, ktori mi vyjadrili podporu. Chcem podakovat najma Bohu, ze mi umoznil, aby sa moj sen stal skutocnostou. Dakujem mojim spolucestujucim za krasny cas, za trpezlivost, za bezpecne soferovanie a za akukolvek podporu.
Dakujem tiez mojej rodine, kamaratom a znamym, ktori na nas mysleli v modlitbach.
Bol to naozaj pozehnany cas!!!

Back to Cleveland

Denver amfiteater

Crrrn, zazvonil hotelovy budik. Nas posledny spolocny den! Vydatne ranajky, vsetko pobalene, naposledy nalozit do nasho Chevy Impala a posledne navigacie tetusky z GPS. Smerujeme opat na vychod USA k nasim znamym, opat do rise, kde je o nas postarane ako o princezne. Na letisku nas uz cakal nas “slovensky taxik” Alfonz, ktory nas zaviezol priamo k jeho mame. Ta sa na nas chystala uz cely den a kedze pochadza z vychodneho Slovenska, jej pohostinnost bola velmi velka.

Pri vstupe nas zrak padol okamzite na rozlozeny stol s historickym porcelanovym setom. Najskor sa podavalo predjedlo a aperitiv – Becherovka. Potom kuracia polievka, kuracie rezne s omastenymi zemiakmi a na zaver este vychodniarske holubky. Po tejto vydatnej veceri sa podavala este kava s dezertom. Cely nas vylet som sa snazila vyhybat napojom ako Cola alebo Pepsi. No uznajte, po takejto veceri sa tento napoj priam ziadal J

Tak dobru noc! Zajtra sa po necelych 3 tyzdnoch vraciame do nasej rodnej zeme!!!



Navajo & Monument Valley

Nasa cesta sa pomaly ale isto krati. Mame pred sebou poslednych 800 mil a tiez uzasnu krajinu plnu canyonov, cevenych skal a rieku Colorado. Preto este obdivujeme a vdychujeme tuto atmosferu, co najviac.

Nasou prvou zastavkou je oblast Navajo, kde opat na rieke Colorado postavili mosty, z ktorych je unikatny pohlad na rieku medzi canyonmi. Tiez sme sa vydali na prechadzku do puste zvanej Navajo Garden. Zakvitnute ruzovkaste kaktusy nenechali na seba dlho cakat.

Velke bolo nase prekvapenie, ked zrazu z rovinatej puste zacali vystrkovat nejake cervene, kamenne obrazce. Bol to znak, ze sa blizime k Monument Valley. Indianske dedinky vsade dookola dodavali tomuto miestu smrnc. Pri vstupe do parku sa nam nase hodiny posunuli o hodinu dopredu a tak sme s polutovanim zistili, ze dnes mame o hodinu menej L

Ubytovnu vsak musim spomenut. Pocas nasej cesty sme si uz presli roznymi motelmi.  Stretli sme roznych typkov a mysleli sme si, ze nas uz nemoze nic prekvapit. Ale moze J Motel, ktory som navecer objednala, nemal velmi dobry rating. No tym sa uz dlho neriadime a tak som radsej tie komentare ludi ani necitala. Pri vstupe mal nas motel napisane : Novy manazement! Uz tato veta vo mne vzbudzovala podozrenie. Ako vzdy, vyskocila som z auta a vybrala sa smerom na vratnicu. 1x bola zatvorena a oznam, aby som zvonila. Tak som zazvonila. Prisiel ujo v tricku, na ktorom mu doslova svietila vytlacena marihuana. Otvoril mi a povedal: Pride. O chvilu vstupila zrejme jeho kolegyna J Oko mala prelepene leukoplastom a vravi mi. Mate rezervaciu? Prikyvla som a tvarila sa, akoby vyzerali uplne normalne. No ked sa teta ku mne priblizila, vypisat  potrebne info, ovalil ma totalny alkoholicky zavan! Tak to si uz hovorim, ze nechcem vidiet tie izby J Vybehla som z vratnice a Veronika ma upozornila, ze na druhe poschodie motela sa neda dostat, lebo su tam mreze na schodoch. Hned sme utekali pozriet tu nasu, bottom room J Otvorili sme ju a na nase prekvapenie, izba bola nadstandardne velka, postele akurat a sprchovy kut bez pliesni J Chvala Ti, Pane!

Grand Canyon

Co vam budem hovorit. Pre mna urcite jeden z divov sveta!!!

Calico Ghost Town

Pri mestecku Barstow v ktorom sme prespali a tiez isli na omsu, sme objavili starodavne westernove mestecku Calico Ghost Town. Samozrejme, ze sme tam zamierili. Mali sme moznosti vnimat atmosferu divokeho zapadu v obdobi, kedy za tu tazilo zlato a striebro. V tom case tu zilo okolo 3500 obyvatelov. Dnes tam zije 9.

Poobede sa presuvame opat blizsie a blizsie k nasim oblubenym cervenym skalam J

Los Angeles

Z Las Vegas do Los Angeles sme sa rozhodli pre cestu popri mori. Z povodnych 7 hodin, kolko mala trvat bolo nakoniec 10. Ale opat to stalo za to. Pobrezie Pacifiku nam ohalovalo svoju krasu a majestatnost za kazdou zatokou. Vlakove trate, ktore viedli popri pobrezi mali tiez svoje caro. Vsade krasna zelen, urodna California len tak ziarila.

Pobrezie Ticheho oceanu

Ako tak obzerame tu krasu, zrazu niekto hovori. Co je to tam na tom pobrezi? Zdochnute kravy? Nie. To nemozu byt. Podme sa tam pozriet. Zdochlinky to boli, ale v prenesenom vyzname. Spokojne sa tam vyvalovali tulene. Niektore bez znamky pohybu. Ine sa ledva prekotili na druhy bok a pokojne si lenosili dalej. Teraz si uz nazivo viem predstavit, co znamena: Byt lenivy ako tulen J

Do LA sme prichadzali podvecer a samozrejme sme sa nevyhli miestnej zapche. Takze planovane Beverly Hills sme si pozreli z auta ako typicky americky turisti. Aj tak sprievodcovia neodporucaju  turistom prechadzat sa po tejto stvrti len tak, aby nevzbudzovali pozornost policajtov, ktori tu stoja za kazdym rohom.

Spievajuci tulen

Dnes rano bol jasny ciel. Vyhnut sa zapcham, pokial mozno a dostat sa co najskor do Holywoodu. Vsetko islo pomerne lahko. Zaparkovali sme medzi natacacimi budovami a vysli sme do ulic Holywoodu. Presli sme sa po slavnom bulvari, odfotili si nejake tie hviezdy a hviezdicky. Predstavili sme si cerveny koberec pred Kodak Theatre a nasli miesto, odkial mozno vidiet nadpis byvaleho Hollywoodlandu. Na nase pocudovanie vsetko bolo na jednej ulici a tak sme mali cas nazriet aj do Hollywoodskeho muzea a dat si vydatny obed v miestom McDonalde.

Snad ani nemusim pomenovat ;)

Slniecko nam pekne pripekalo a nic nam nebranilo konecne sa okupat v tolko obdivovanom Tichom oceane. A ked uz plaz, tak samozrejme ta najznamejsia v LA Santa Monica. Hned pri vstupe nas uputala svojou velkostou. Vyzeralo to tam presne ako vo filmoch. Obrovska pieskova plaz, palmy, medzi ktorymi sa ludia korculuju a bicykluju a nechybali ani “Baywatchaci”.

Vecerne zapadajuce slnko sme obdivovali za mrakodrapmi Los Angeles. Nasi vodici si vydychli. Konecne volne cesty. Hor sa smelo dalej opat do pustnej krajiny.

Baywatch na Santa Monica

San Francisco

Zobudlili sme sa do uprsaneho rana a tak sme si polenosili trosku dlhsie. Ranajky sme mali prichystane na vratnici. Uja indoska vsak akoby prekvapilo, ze sme sa tam vobec nahrnuli a cely cas po nas pozeral, akoby sme mu zjedli veceru. Nenechala som sa vsak znechutit jeho vyrazom a poprosila som ho, ci si mozeme nechat auto na dve hodinky zaparkovane pri moteli. On mi dovolil do 14.00 a prisli sme o 15.30 J

Palace of Fine Arts San Francisco

No za tych 5-6 hodin sme si urobili krasnu vychadzku popri plazi ku Golden Gate Bridge. Ako sme k nemu prichadzali, tak sa obloha zlatila slnieckom viac a viac, az sme nakoniec mali nadherne slnecne pocasie.

Golden Gate Bridge

Odtial sme sa presli este k Lombart street – najklukatejsej cesticke na svete. Isli sme pre auto a Fero – zrejme ocareny jej krasou – nas tam vzal este raz. Tentokrat autom.

Presunuli sme sa k Union Square odkial si niektori z nas si nenechali ujst cestu starou elektrickou a nechat si viat vietor vo vlasoch J Ini sme sa vybrali nakupovat. Typnite si, co som robila ja J 

K veceru sme sa este zastavili na zapad slnka pri pobrezi. Nemohli sme si nechat ujst ten pohlad, ked uz sme konecne dorazili k Tichemu oceanu. To nie je more!!! J J J

Yosemite

Zobudli sme sa v charkteristickej horskej chatke. Avsak pocasie nam velmi neprialo. Obloha bola uz uz na spadnutie dazda. Pri vstupe do Yosemitskeho parku uz stierace pracovali na plne obratky. Nedali sme sa vsak odradit. Obliekli sme si nepremokave bundy a prsiplaste a utekali sme von z auta pozriet tu nadheru masivnych skal osviezovanych mnohymi vodopadmi. K niektorym z nich sme sa snazili dostat aj blizsie. Uz je to jedno ci oprsime alebo nas osviezi vodopad J Slnko sa nam vsak na chvilku aj ukazalo a tak sme sa mohli opat tesit z toho ako sa o nas Pan stara.

Vodpad skok :)

Poobede sme si chceli este odskocit na pol hodinku k priehrade Hetch Hetchy. Na mape to vyzeralo tak blizko J Na nase prekvapenie nas to vsak zdrzalo o 3 hodiny. Spomienky su vsak opat jedinecne. Do San Francisca sme teda prisli az neskoro v noci. Zajtra cakame opat nieco nove J

Hetch Hetchy

Sequoia National Park

Nestiham velmi pisat, a tak prinasam len obrazovu dokumentaciu :)

Mami pri Sequoia`s

Urodne polia pri Sequoia National Park

Rez sequoie a ja

Fero zapol radio v aute a co nam hrali?

http://www.youtube.com/watch?v=LrT7sqV14_E

Chapes, ty brdo!!!!

Death Valley

Vychod slnka v Las Vegas nas prijemne prekvapil. Luce postupne hriali nase nezobudene oci a tak nas pripravili na to, co nas caka cely den – Death Valley – pust a slnko. Opat sme prechadzali krasnymi dolinami obklopenymi uzasne sfarbenymi horami. Na obed sme sa zastavili vo visitor centre. Tentokrat sme si uvarili hrachovu J Ujo ranger na moju otazku, ci si mozeme zalozit ohen odpovedal, ze samozrejme. Ale nie je to potrebne, staci ak si hrniec polozime na stol a tam sa nam to uvari J

Death Valley sfarbenie

Dante`s view na najnizsi bod USA

Po dobrom obede sme sa rozhodli pre Darwin Falls. Nechceli sme verit, ze v takej pusti mozu byt aj vodopady. Samozrejme, ze boli J Vodopady, kvety, bazorina, stromy. Jednoducho zivot. Aj my sme ozili, ked na nas zrazu nepalilo take slnko J Na ceste spat dokonca zacalo aj trosku kropit z jedneho mracka. A tak sme mali aj male bonusove osviezenie...

Pustny kvet

Hoover Dam & Las Vegas

Zobudili sme sa este pred vychodom slnka, bolo nam vsetkym velmi teplo a nemohli sme sa dockat dalsieho uzasneho diela, ktore sme mali dnes vidiet. Odchadzali sme pred osmou, aby sme stihli omsu v Boulder City o 10.30. No po prekroceni hranice Nevady a Arizony sme zrazu zistili, ze mame o hodinu menej. A tak sa nam dnesny den opat raz predlzil o jednu hodinu. Omsa sa nam velmi pacila. Nebola to taka typicka, strojena omsa, na aku som v zahranici zvyknuta. Velmi sa mi pacil pristup veriacich aj knaza. Po kazdom citani bola dostatocna prestavka na kratke rozjimanie. Ujo, co hral na gitare aj s celou jeho skupinou nas aj tak vsetkych dostali piesnou Go make a difference!

Hoover Dam

Presne v tom istom mestecku sa nam o par minut po omsi naskytol opat jeden z neopakovatelnych pohladov. Najskor to bolo Lake Mead a potom nasledovala Hoover Dam. Uzasna vodna elektraren vybudovana na rieke Colorado. Fascinovani tymto dielom sme tam zostali dlhsie ako sme si mysleli, ze zostaneme, a tak namiesto planovaneho nedelneho obeda sme odchadzali na veceru J

Hoover Dam Bridge

Nas hotel v Las Vegas je na nase prekvapenie velmi pokojny. Avsak po narocnom a velmi horucom dni nam vobec neprekaza, ze nas nocny zivot netrva dlho a ukladame sa na spanok. Predpovedana teplota na zajtra – 42 stupnov.

Las Vegas

St Andrew Catholic Church in Boulder City

Go Make A Difference

Go make a dff'rence, we can make a diff'rence
Go make a diff'rence in the world
Go make a diff'rence we can make a diff'rence
Go make a diff'rence in the world

We are the salt in the earth, called to let the people see
The love of God in you and me
We are the light of the world, not to be hidden, but be seen
Go make a diff'rence in the world

We are the hands of Christ, reaching out to those in need
The face of God for all to see
We are the spirit of hope, we are the voice of peace

http://www.youtube.com/watch?v=4ZHsrUbzI-s

Bryce Canyon & Zion National Parks

Budicek 3.50. Odchod 4.15.

Vsetky tieto drsne casy koli vychodu slnka v Bryce Canyon. Prisli sme tam okolo pol siedmej,ked sa zore briezdilo. Bol to uzasny prirodny ukaz. Ako vychadzalo slnko, skaly zacali cim dalej naberat na zafarbeni. Oranzova v spojeni s modrou u nas momentalne vedie J

Po narocnej rannej akcii sme si sa uz tradicne nadopovali americkou kavou a vydali sa do dalsieho parku – Zionu. Uz pri vstupe nas vitali majestatne vrchy rozneho sfarbenia – oblubena oranzovo cervena, biela, smaragdova,... zelene stormy, rieka medzi vrchmi. A dva skvele tunely! Superlativy uzasu sa su nasimi najpouzivanejsimi slovami. Sem tam sa aj postipeme, ci je to sen alebo skutocnost, ak nas nepostipe nieco ine, napr. slnko. V tejto zapadnej pusti sa teploty pohybuju uz okolo 30 stupnov.

Zion National Park

Bryce Canyon National Park

Zalm 66

             Jasaj Bohu, celá zem;

            ² hrajte a spievajte na slávu jeho mena,

            vzdávajte mu chválu.

            ³ Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela.

            Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

            ⁴ Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva,

            nech ospevuje tvoje meno.“

            ⁵ Poďte a pozrite na Božie diela;

            úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

            ⁶ More premieňa na suchú zem,

            rieku možno prejsť suchou nohou;

            preto sa tešíme z neho.

            ⁷ Svojou mocou panuje naveky,

            očami pozoruje národy;

            aby sa buriči nevypínali.

            ⁸ Velebte, národy, nášho Boha

            a rozhlasujte jeho chválu;

            ⁹ on dal život našej duši

            a chráni naše nohy pred pádom.

            ¹⁰ Veď ty, Bože, si nás vyskúšal,

            pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

            ¹¹ Voviedol si nás do osídla,

            na plecia si nám naložil súženia.

            ¹² Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách;

            prešli sme cez oheň a cez vodu,

            ale napokon si nám dal pookriať.

            ¹³ Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami,

            splním ti sľuby,

            ¹⁴ ktoré ti zložili moje pery

            a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

            ¹⁵ Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance,

            obetujem ti býčky a kozliatka.

            ¹⁶ Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží,

            vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

            ¹⁷ Moje ústa ho vzývali

            a môj jazyk velebil.

            ¹⁸ Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť,

            Pán by ma nevyslyšal.

            ¹⁹ Ale Boh ma vyslyšal,

            všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

            ²⁰ Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu

            a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Arches National Park, Utah

Dnesny den sa tazko opisuje slovami. Bola to jednoducho nadhera. Rano ako stvorene pre lyziarov v okoli Denvera. Vyrazili sme na 5 hodinovu jazdu zapadne. Za kazdou zatackou boli dych vyrazajuce nove a nove canyon, kopce, navrsia, doliny... Arches national park nas nadchol ale zo vsetkeho najviac. Ked sme dorazili spravili sme si gulas ako spravny Slovaci a spokojni sme sli na Lanscape Arches a Windows Arches. Bol to jednoducho nadherny den, ktory nam daroval Pan, straveny s uzasnymi ludmi. Vecer sme vsetci nariekali aki sme spaleni J , v parku bolo totiz 25 stupnov. Neuveritelne!!!

Ranny pohlad na kopce

Arches National Park - Lanscapes Arch

Arches National Park - North Window

Odskocili sme si najskor na vychod :)

Nasa cesta zacala slubne. Vo velkom predstihu sme sa dostali na letisko Jana Pavla II v Krakowe. Veronicka nam pichla injekcie proti tromboze a pomalicky sme nasadli do nasej prevej Lufthansy. Vo Frankfurte sme sa nemohli vynadivat na mnozstvo roznych Lufthansa lietadiel a uz sme si predstavovali ake super velke poschodove bude to nase. Vsetko zacalo vtedy, ked ma pani pri kotrole poziadala odstupit nabok, aby mi prilepila nalepku na moju prirucnu batozinu a poslala ma s usmevom dalej. Pred vstupom do lietadla mi tuto batozinu mily ujo so sevrisu vytrhol z ruky, ze mi ju ide dat do batozinoveho priestoru. Ledva som mu stihla povedat, ze si vyberiem notebook a pas. Nikdy predtym sa mi nic take nestalo a tak som sa spytala, ako sa k tej batozine neskor dostanem. Ujo ma s usmevom ujistoval, ze mi pride na pase s ostatnou batozinou. Let sa natiahol o hodinu a pol a tak sme pristali v Toronte v case, ked sa uz nasa gate do Clevelandu zatvarala. Letuska nas uistila, ze ako vystupime z lietadla pojdeme do sektoru US connection, vyzdvihneme si tam batozinu a poziadame Lufthansa customer assistance o pomoc. Skutocnost bola celkom ina J Po Lufthansa customer assistance sa zalahla sem. Preto sme oslovili United assistance o pomoc. Ti nas poslali k Air Canada. Tamti assistant sa rozculovali, kde zmizli Lufthansaci a potom nam ponukli dalsi len o 2 hodiny cez ich spolocnost. Batozinu sme si medzicasom vyzdvihli. Ale len TU velku. Moja prirucna medzi nimi nebola. Vtedy ma napadlo pozriet si stitok z tej batoziny. Podla vsetkeho nebola poslana na vyzdvihnutie pre prestupujuce lety do USA ale bola poslana na vyzdvihnutie v priestore kde ludia koncia svoju cestu. Nasou velkou vyzvou bolo presvedcit tetusku asistentku o tom, ze je to tak, pretoze ona mi uz vysvetlovala ako si mam batozinu reklamovat na letisku v Clevelande. Prislo mi to ako nonsen, ked si ju mozem vyzdvihnut na TOMTO letisku. Poslala nas na check-in s tym, ze ked budeme ocheckovani, mozeme ist hladat batozinu. Na check –ine to trvalo neskutocne dlho a dvaja ujovia pri okienku baggade services sa velmi nudili. No tak som sa rozhodla spytat o radu. Ujo bol naozaj velmi zlaty, vysvetlil mi co a ako a tak som si za ten cas isla po nu. Naozaj tam bola. Moja jedina osamotena cakala na mna. S velkou radostou, ze ju mam som sa po roznych opletackach dostala spat na check-in. Avsak ti ludia pred nami tam stale boli!!!! Cas nas tlacil, nervozita stupala. Konecne nas ocheckinovali o 20.00 a utekali sme na nas let o 20.25. Opat odovzdat batozinu, prejst cez vsetky kontoly a utekat cez cele letisko az ku gate, ktoru samozrejme prave zatvarali. Naskocili sme ako posledne do lietadla Air Canada, malo az 36 sedadiel!!! J  Myslela, som si, ze sa zrutime kazdu sekundu :D  Chvala Panovi, prezili sme aj tento usek. Po 24 hodinach trmacania sa sme v USA! Namieste! Nase rozcarovanie leteckych spolocnosti vsak pokracovalo. Vsetci nas uistovali, ze mame cakat na batozinu, ktora pride na stanovene miesto. S tych 20tich cestujucich, co boli v lietadle sme tama cakali asi 45min. same. Potom prisla za nami tetuska asistenka (ktora nas predtym ujistovala, ze je vsetko v pohode) s tym, ze si mame ist vypisat reklamacny listok na batozinu. NEPRISLA!

A tak cakame... a nikto nevie na co...

 

Po uzasnom niekolko hodinovom spanku v posteliach sme sa zobudili do krasneho slnecneho dna. Maminka hned odostrela zaluzie, aby mohla vidiet Americku zem na vlastne oci. Zistila, ze vsetko naookolo je krasne zakvitnute. Cize na Slovensku sme trochu pozadu J

O niekolko minut sa objavil vo dverach Jim. Donnin brat s rannou kavou a americkymi siskami. Ranajky ako maju byt. Sladke az az. Kava nas ale dobre posilnila, aby sme zvladli narocny den plny navstev a velkych davoch americkeho jedla.

Mame batozinu!!!!!

Po rannej kave, ktoru nam ako zvycajne priniesol Jim Pohorence z toho najlepsieho podniku na okoli, sme nasadli do auta a vydali sa smerom k Buffalu. Nas sen sa postupne staval skutocnostou. Niagara Falls. Fotili sme ako najate. Nadherny prirodny ukaz vsadeny do okolitych panelakov a obchodnych centier. Jeho primarne okolie vsak obklopovali zelene parky s kvtnucimi tulipanmi, narcismi a tiez stromami. Vevericky pozovali ako prave modelky. Na jeden bok, na druhy, oproti, pri strome, v trave....