Thessaloniki, Chalkidiki, Sani Beach

Anička nás privítala s veľkými očakávaniami a myslím, že sa nám všetkým aj naplnili...
Večer sme sa prešli po mestečku a pobreží, dali sme si pizzu a šli sme na byt dorozprávať, čo máme zameškané...

V sobotu sme mali na pláne pozrieť mesto. Vstali sme síce neskôr ako sme plánovali, ale raňajky boli skvelé - pri rannom slniečku na balkóniku. Grécke "siga siga" sme zaviedli do nášho slovníka pekne od rána.
Pri prvých potulkách mestom nás očarili ortodoxné cerkvi, ktoré boli naozaj na každom rohu. Milovníci ikon si prídu na svoje :)
Biela veža je symbolom Solúna a my sme si ju samozrejme nemohli nechať újsť. Cestou hore do veže sa postupne dozvedáme históriu Solúna, až napokon si všetky naše predstavy môžeme zosumarizovať výhľadom na mesto, promenádu a more.
Slnko už bolo celkom vysoko a zmrzlina sa na nás usmievala z každej strany. Nemohli sme odolať. Po pešej zóne okolo mora sme sa presunuli na bulvár, Aristotelovo námestie, Forum Roman, Agia Sofia,  miestny trh a ochutnali sme i grécky gyros. (čítaj JiRo)
Po takej prechádzke sa zišla aj kávička. Vychutnali sme si ju na lodi Arabela. Samozrejme aj s plavbou a výhľadom na mesto.

 

Po plavbe sme si dali tréning na hradby a hrad a snažili sme sa dobehnúť ️.
Či sa nám to podarilo je otázne, keďže sa napokon nad morom zdvihol oblak a slnko zaň zašlo ;)

V nedeľu sme si vyzdvihli autíčko z požičovne. Ujo nás tak odhadol na Fiat Panda a Dano sa s týmto fárom úplne zžil. Keďže som mala na gps nastavené trasy mimo diaľnic a spoplatnených ciest, krásnymi zákutiami gréckeho vidieka sme sa dostali až k Petralonskej jaskyni. Ujo na parkovisku nám ponúkol odvoz vláčikom, alebo pešibusom. Zvolili sme samozrejme naše zdravé nohy, ale pre istotu sme boli sprevádzaný aj domácim psíkom. Ten by s nami šiel snáď aj do jaskyne, keby ho sprievodca neposlal za ďalšou skupinkou ľudí ;)

Musím povedať, že nás jaskyňa naozaj očarila. Bola objavená náhodne v 60-tych rokoch nejakým pánom z dediny, ale našli v nej množstvo kostí, či už medvedích a iných zvierat, ale aj ľudských.
Naozaj krásne miesto minimálne na natočenie rozprávky.

V našej ceste po gréckom vidieku sme pokračovali do oblasti Chalkidiki, kde sme dúfali, že sa okúpeme na pláži Sani Beach. Obrázky na nete vyzerali sľubne, ale skutočnosť bola oveľa krajšia. Po tom, ako sme skončili všetky citoslovcia údivu, sme si našli miestečko na leňošenie a šup do čírej azúrovej vody. I keď je už október, slniečko nás krásne do ružova opálilo :)

 

Cestou späť sme prišli na moje gps obmedzenia a tak sme sa presunuli oveľa rýchlejšie ako cestou tam.

Ešte sme si vybehli na hradby, pozrieť to zapadajúce slnko znovu a po dni plnom zážitkov sme išli poďakovať nášmu Nebeskému Ockovi za všetky dobrá, ktorými nás obdaroval.

Oslo a Holmenkollen -2

Ráno sme si dali kávičku a vybrali sa na prehliadku mesta so sprievodcom. Našu sprievodkyňu sme stretli pred Tigrom. Bola v miernom pomykove. Asi ešte nemala takú veľkú skupinu. Bolo nás okolo 50 a ona očakávala tak do 10 ľudí...

Urobila nám však veľmi peknú prehliadku mesta a k včerajsiemu obrazu sa dnes doplnil aj zvuk spojený s históriou.

Odporúčala nám radšej neísť k mostíku, lebo keďže sa tam koná svetový pohár, je možné, že nás tam ani nepustia. Našťastie sme ju nepočúvali a išli sme sa tam pozrieť. Práve sa konali stíhacie preteky mužov, čo nás okamžite vtiahlo do atmosféry celej súťaže. Zohriať sme sa šli na kávičku do najkrajšieho hotela na okolí a práve v ňom sme zbadali našu drahú Nasťu, ktorá si s radosťou so mnou spravila fotku a doslova odbehla preč

Aby sme deň ukončili romanticky, skočili sme ešte na strechu opery pozrieť západ slnka...

Oslo a Holmenkollen -3

Ráno sme sa zobudili a šli sme na poľsku omšu. Nezvyčajné tam bolo veľa chlapov a dokonca boli v kostole, nie pred kostolom.

Najneskôr sme sa, dali sme si kávičku a vyrazili sme do dejiska svetového pohára. 

Ľudia sa zbierali, atmosféra rástla a športovci sa pripravovali.

Stíhacie preteky žien.

Ako prvá vyrazila na trať Kuzminová, ktorá si pozíciu udržala až do druhej streľby, potom netrafila dva terče a na ďalší krát tiež dva minula. To ju posunulo na konečne krásne druhé miesto. Ivona Fialková vyrazila tiež z dobrého 9. miesta, no neskončila už tak dobre.

Dievčatá však leteli na bežkách ako výchor!!

Potom sme sa postavili na trať my Teda aj ja... Myslím, že pre okolie som musela byť riadnou atrakciou. Nuž nevadí... Stáť na bežkách počas dejiska svetového pohára naozaj stalo za to.

Ani neviem ako a zrazu tu bola štafeta mužov. Keďže som to nečakala, nepozrela som si startovu listiny a tak som len kričala Slovenskoooooo, ideeeees, poooood, bojuuuuuj, hop hop hop... Síce pre chlapcov trochu neosobne ale za to od srdca ;)

Deň sme ukončili kavickou v hoteli pre športovcov a spokojne sme sa vrátili do hostela....

Oslo 2018 -1

Nasa cesta zacala velmi skoro. Do auta sme nasadli o 00:30, nastastie nikto nezaspal a bezpecne sme dosli na parkovisko k letisku v Katowiciach.

Poliaci obchodneho ducha nezapru. Zachytne parkoviska mali priamo vo dvoroch a v cene bol odvoz priamo pred odletovu halu.

Prve, na co nam padol zrak boli sedacky. Cas bol dobry, tak sme sa spokojne ulozili na hodinovy spanok.

Pred siestou sme si presli kontrolou, poobzerali letiskove obchodiky a nasadli do lietadla.

V Osle nas privitala poriadna zima. Ani sa nam z letiska nechcelo vyjst von a tak sme sa este motkali. Pozerala som von a snazila sa identifikovat polske minibusy, ktore by nas mohli za lacnejsiu cenu zobrat do centra.

Ako som tak pozerala, mala som pocit, ze uz budu aj odchadzat. Zavolala som Barborku a Simona a veru sme ledva stihli posledny bus.
Cakali sme, ze to bude dalsia hodinka a pol spanku, avsak hned po nastupe sa nam prihovoril Slovak pracujuci v Norsku a spokojne si zdriemli iba B a S a ja som sa snazila konverzovat.

Bol celkom v pohode a dostali sme od neho aj zopar tipov. napr. na najlacnejsie potraviny Kiwi.

Po prichode do centra sme sa velmi rychlo zorientovali. Pomaly sme spoznavali krasy mesta. Prve kroky nas viedli k Opere, ktora bola na okraji mora. Zaujimava moderna stavba, kde sme sa mohli prechadzat aj po jej streche. Operu a aj jej okolie postavili Nori prave z dovodu, ze tato cast mesta nebola velmi lukrativna a tak ju chceli “vylepsit”. Musim povedat, ze naozaj to bol vydareny napad.

Odtialto nas nohy viedli k miestnej katedrale, do radnice a pristavu, ku kralovskemu palace, aj k divadlu. Nasli sme aj kostol a tak sme boli uz celkom zorientovani v meste ako takom.

Radnica nas uplne ocarila. Ako zvonku, tak aj zvnutra. V obrovskej vstupnej hale boli na stenach  namalovane udalosti z Norskej historie. Tu sa kazdorocne odovzdava Nobelova cena za svetovy mier.

Poobede sme sa mohli ubytovat v hosteli. Nachadzal sa na ulici, ktora viedla priamo do centra. Ulice mali zvastne nazvy… Ankersgata, Torggata, Storgata… a tak som si ich zacala nazyvat po vlastnom… prva ulica, druha… a my byvame na stvrtej (stor – to bude asi stvrty)… :D

Hostel bol taky v pohode. Mali sme vlastnu izbu so 4 poschodovymi postelami. A tak manzelia okupovali poschodove spolocne a my ostatni sme mali dve postele iba pre seba. Jedna posluzila ako gauc a druha ako postel :D :D :D

Mladi sli pockat zvysnu cast osadenstva a ja som zatial navarila paradajkovu polievku a kedze sme na cestach, tak cestovinky :D

Dobre sme si pochutnali, porozpravali zazitky a tesili sa, co nas caka dalsi den…

Spiaggia dei Maronti.

Po dvoch narocnych ranach, sme si dnes polenosili a pri kavicke na terase pockali na omsu. Medzitym sa nas domaci pytali, ci naozaj ideme na omsu a ci chceme haluzku z olivy. Si, si, gracia.

Sebastiano nam pekne odpilil haluzku a zabalil do papiera, aby sa nam dobre niesla. Pred kostolom sme sa streli s ostatnymi veriacimi a v procesii sme sli do kostola. Taliani mali rovnako pasie, ako mame aj my, az na to, ze rozpravacom bol pan farar, ludom zbor a Panom Jezisom miestna pani veriaca :) :) :)

Lungo messa, brevo pranzo, alebo ako my, non pranzo :)))

Utekali sme hned na nasu najkrajsiu, najmilsiu a najblizsiu plaz - Maronti. Presli sme ju od zaciatku az po koniec, s mensou zastavkou na okupanie sa a zrelaxovanie :)

Neslnili sme sa dlhoooo ;)  Po prvom dlhsom spanku vravim Barborke, ze je cervena, ci si nechce natriet aspon plecia. A ona mi hned odvetila, ze ju nespali, nemam sa bat. Ja jej na to, ze vecer zhoris! Ona, ze uuuurcite nie :))))

Z plaze sme opat vystupili na kopec priamo do srdca San Angela. Dali sme si kavicku, kupili posledne darceky a nasadli na bus domov.

Zjedli sme posledne zasoby, rozumej tym najbohatsia vecera doteraz :)

A teraz mi tu Barborka narieka, ze jej je teplo a zhori

:)))

Barano. Il Fungo. Lido di San Montano. Monte Epomeo.

Dnes sme boli turisti v pravom slova zmysle. V nohach mame vychod aj zapad slnka....

Vecer sme snivali o tom, ze rano pojdeme na vychod slnka, na najvyssi bod Ischie - Monte Epomeo.

Nuz, ked nam zazvonil o 5:00 budik a vonku bola uplne tma, rozhodli sme sa vyckat este pol hodiny.

Ani vtedy sa situacia nezmenila. No vychod sme vidiet chceli a tak sme sa obliekli a vybehli na autobus.... Ten vsak nechodil a bolo nam jasne, ze na navyssi vrch to uz nestihneme. Preto sme sa rozhodli vyjst na horu tu, v nasej oblasti. Stalo to za to! Vychod slnka sme si krasne vychutnali. Aj ranajky, ktore potom nasledovali...

Sme tu uz treti den, preto by sa patrilo navstivit aj miestne kupele. Po rannej porade sme si vybrali Therme Nagobmo. Stalo nas to velke usilie, kedze cesta autobusom trvala celu hodinu hore, dole po ostrove. V zatoke Lacco Ameno sa nam ukazal krasny prirodny ukaz - Il Fungo. Bol cas vyskocit a pozriet sa blizsie. 

Vedeli sme, ze Nagombo nebude daleko. Spomenuli sme Nagombo a ochotni miestni ujovia nam ukazali na kopec, kde sa to nachadza. Dalsi kopec!!! Ved jeden uz mame za sebou a druhy nas caka podvecer!!! Ale, co nespravime, pre spokojny relax v miestnych kupeloch. Nejako sme sa na ten vrch vystverali. Okrem hotela Montana a robotnikov pred nim sa tam nic ine nenachadzalo. Ujo len zalamoval rukami, kde sme sa to dostali!!! Nagombo je inou cestou :D :D :D

Akoby som uz nemala skusenost, ze nemam verit miestnym ujom ;)

Nuz vratili sme sa dole z kopca a o dalsom sme uz nechceli ani pocut. Nastastie sa v malom kostoliku nachadzali informacie, kde nam pani povedala, ze VSETKY termalne kupaliska su zatvorene do 14.4. ;)  Odporucila nam vsak zatoku San Montana. Naozaj sa na nej dobre zrelaxovalo ;) Dospali sme skore ranne vstavanie ;)

Prebral nas sviezi vanok. Oddychnute a plne novych sil, sme vyrazili na poslednu dnesnu turu - Monte Epomeo. Kedze sa nam tam nepodarilo ist na vychod slnka, pockame si na zapad. Cestou nam neponukli ziadneho somarika a teda nam nezostavalo nic ine, len si to tam vyslapat. Schadzajuci nemecki dochodcovia si z nas sem tam poutahovali, ze to uz nie je daleko, ale my sme sa nenechali odradit  a vytesovali sme sa z krasneho pocasia a vyhladov.

To, co nas cakalo na samom vrchu nam vyrazilo dych. Velmi sme sa vytesovali! Mali sme 360 stupnovy vyhlad na cely ostrov. Kedze nie je este sezona, mohli sme tuto krasu obdivovat v sukromi.

Sadli sme si na najvyssiu skalu, oproti zapadajucemu slnku a pozerali sme Annu zo Zeleneho domu. Mali sme este hodinku, kym slnko zapadne ;)

S cervenym zorom sme sa lucili s vyhladom a pobrali sa dole. Cestou sa k nam pripojil miestny pes. Ochranoval nas, aby sme sa nebali, ked sa zotmie. A tak sme sa stastlivo dostali spat domov :)

Castello Aragonese. Baia di Sorgeto. Spiaggia dei Maronti.

Dnes rano sme si uzivali cas ranajok dlhsie ako zvycajne. Poznate to. Prekrasne modre rano s cerstvymi lucami slnka...

Zobrala som si svoje infosky o autobusoch a vybrali sme sa opat spoznavat Ischiu.

Ostrov je velmi hornaty a cesty uzke a klukate. Nase zaludky s tym castokrat musia bojovat. A dnes tomu tiez nebolo inak. A tak sme sa zaviezli az do Porta. Nas plan bol hrad Aragonese. Ako sme sa obzerali, tak sme sa obzerali, hrad sme nevideli. Ale nasli sme info turistico a tak sme vosli pre zaujimavost. Zistili sme, ze hrad sa nachadza nie v Porte, ale v Ponte :)

Bol prekrasny.

Nuz ale slniecko zacalo pripekat a tak sme sa rozhodli ist sa okupat do Sorgeta. Cestou sme videli nehodu auto s motorkarom. A plno okoloiducich. Kedze zastavka bola hned oproti, mali sme to v priamom prenose. Motorkar lezal na zemi a ludia okolo neho ho zachranovali. Komunikoval s nimi. Asi o 5 min. isla okolo sanitka. Mysleli sme si, ze prisla k nemu. A ona len prefrcala okolo bez ziadneho zaujmu. Nuz asi stacili ludia a nepotreboval odbornu pomoc :)

Zatoka Sorgeto je priamo pod utesmi. Naslapali sme sa teda poriadne. No nebolo to take narocne, ked sme sli stale dole kopcom. Naspat to vyzeralo horsie. Schodov asi tisice :)

V zatoke vyviera termalny pramen priamo do mora. Bolo zaujmave, ze boli len vyhradene miesta, kde sme sa mohli kupat, pretoze inak bola voda taka horuca, ze to bolo az nebezpecne...

Barborke uz bolo prilis horuco a tak sme si povedali, ze pojdeme na nasu miestu plaz. Na nej sme vlastne este neboli...

Marotni nas velmi prekvapila. Bola obrovska a nadherna. Z jednej strany ju lemoval kopec s vinicami a z druhej hrad St. Angelo.

Zapadajuce slnko dodalo veceru ten spravny smrnc. Lahli sme si na lehatka a vychutnavali tiche vlnky mora, ktore jemne dopadali na cierny piesok.

Az kym slnko uplne nezapadlo...