Anička nás privítala s veľkými očakávaniami a myslím, že sa nám všetkým aj naplnili...
Večer sme sa prešli po mestečku a pobreží, dali sme si pizzu a šli sme na byt dorozprávať, čo máme zameškané...
V sobotu sme mali na pláne pozrieť mesto. Vstali sme síce neskôr ako sme plánovali, ale raňajky boli skvelé - pri rannom slniečku na balkóniku. Grécke "siga siga" sme zaviedli do nášho slovníka pekne od rána.
Pri prvých potulkách mestom nás očarili ortodoxné cerkvi, ktoré boli naozaj na každom rohu. Milovníci ikon si prídu na svoje :)
Biela veža je symbolom Solúna a my sme si ju samozrejme nemohli nechať újsť. Cestou hore do veže sa postupne dozvedáme históriu Solúna, až napokon si všetky naše predstavy môžeme zosumarizovať výhľadom na mesto, promenádu a more.
Slnko už bolo celkom vysoko a zmrzlina sa na nás usmievala z každej strany. Nemohli sme odolať. Po pešej zóne okolo mora sme sa presunuli na bulvár, Aristotelovo námestie, Forum Roman, Agia Sofia, miestny trh a ochutnali sme i grécky gyros. (čítaj JiRo)
Po takej prechádzke sa zišla aj kávička. Vychutnali sme si ju na lodi Arabela. Samozrejme aj s plavbou a výhľadom na mesto.
Po plavbe sme si dali tréning na hradby a hrad a snažili sme sa dobehnúť 
️.
Či sa nám to podarilo je otázne, keďže sa napokon nad morom zdvihol oblak a slnko zaň zašlo ;)
V nedeľu sme si vyzdvihli autíčko z požičovne. Ujo nás tak odhadol na Fiat Panda a Dano sa s týmto fárom úplne zžil. Keďže som mala na gps nastavené trasy mimo diaľnic a spoplatnených ciest, krásnymi zákutiami gréckeho vidieka sme sa dostali až k Petralonskej jaskyni. Ujo na parkovisku nám ponúkol odvoz vláčikom, alebo pešibusom. Zvolili sme samozrejme naše zdravé nohy, ale pre istotu sme boli sprevádzaný aj domácim psíkom. Ten by s nami šiel snáď aj do jaskyne, keby ho sprievodca neposlal za ďalšou skupinkou ľudí ;)
Musím povedať, že nás jaskyňa naozaj očarila. Bola objavená náhodne v 60-tych rokoch nejakým pánom z dediny, ale našli v nej množstvo kostí, či už medvedích a iných zvierat, ale aj ľudských.
Naozaj krásne miesto minimálne na natočenie rozprávky.
V našej ceste po gréckom vidieku sme pokračovali do oblasti Chalkidiki, kde sme dúfali, že sa okúpeme na pláži Sani Beach. Obrázky na nete vyzerali sľubne, ale skutočnosť bola oveľa krajšia. Po tom, ako sme skončili všetky citoslovcia údivu, sme si našli miestečko na leňošenie a šup do čírej azúrovej vody. I keď je už október, slniečko nás krásne do ružova opálilo :)
Cestou späť sme prišli na moje gps obmedzenia a
tak sme sa presunuli oveľa rýchlejšie ako cestou tam.
Ešte sme si vybehli na hradby,
pozrieť to zapadajúce slnko znovu a po dni plnom zážitkov sme išli
poďakovať nášmu Nebeskému Ockovi za všetky dobrá, ktorými nás obdaroval.Večer sme sa prešli po mestečku a pobreží, dali sme si pizzu a šli sme na byt dorozprávať, čo máme zameškané...
V sobotu sme mali na pláne pozrieť mesto. Vstali sme síce neskôr ako sme plánovali, ale raňajky boli skvelé - pri rannom slniečku na balkóniku. Grécke "siga siga" sme zaviedli do nášho slovníka pekne od rána.
Pri prvých potulkách mestom nás očarili ortodoxné cerkvi, ktoré boli naozaj na každom rohu. Milovníci ikon si prídu na svoje :)
Biela veža je symbolom Solúna a my sme si ju samozrejme nemohli nechať újsť. Cestou hore do veže sa postupne dozvedáme históriu Solúna, až napokon si všetky naše predstavy môžeme zosumarizovať výhľadom na mesto, promenádu a more.
Slnko už bolo celkom vysoko a zmrzlina sa na nás usmievala z každej strany. Nemohli sme odolať. Po pešej zóne okolo mora sme sa presunuli na bulvár, Aristotelovo námestie, Forum Roman, Agia Sofia, miestny trh a ochutnali sme i grécky gyros. (čítaj JiRo)
Po takej prechádzke sa zišla aj kávička. Vychutnali sme si ju na lodi Arabela. Samozrejme aj s plavbou a výhľadom na mesto.
Či sa nám to podarilo je otázne, keďže sa napokon nad morom zdvihol oblak a slnko zaň zašlo ;)
V nedeľu sme si vyzdvihli autíčko z požičovne. Ujo nás tak odhadol na Fiat Panda a Dano sa s týmto fárom úplne zžil. Keďže som mala na gps nastavené trasy mimo diaľnic a spoplatnených ciest, krásnymi zákutiami gréckeho vidieka sme sa dostali až k Petralonskej jaskyni. Ujo na parkovisku nám ponúkol odvoz vláčikom, alebo pešibusom. Zvolili sme samozrejme naše zdravé nohy, ale pre istotu sme boli sprevádzaný aj domácim psíkom. Ten by s nami šiel snáď aj do jaskyne, keby ho sprievodca neposlal za ďalšou skupinkou ľudí ;)
Musím povedať, že nás jaskyňa naozaj očarila. Bola objavená náhodne v 60-tych rokoch nejakým pánom z dediny, ale našli v nej množstvo kostí, či už medvedích a iných zvierat, ale aj ľudských.
Naozaj krásne miesto minimálne na natočenie rozprávky.
V našej ceste po gréckom vidieku sme pokračovali do oblasti Chalkidiki, kde sme dúfali, že sa okúpeme na pláži Sani Beach. Obrázky na nete vyzerali sľubne, ale skutočnosť bola oveľa krajšia. Po tom, ako sme skončili všetky citoslovcia údivu, sme si našli miestečko na leňošenie a šup do čírej azúrovej vody. I keď je už október, slniečko nás krásne do ružova opálilo :)
