Presun do Madridu

Predpoved pocasia na nas posledny den straveny na Lanzarote – veterno. Ktovie, co pod tym mame cakat, ale opalovanie na plazi uz asi nie. Nas let je o 3.15pm. Dovtedy sa teda este trosku pomotkame, dokupime posledne suveniry, dojeme zasoby, dame si kavicku a okolo 13.00 sa poberieme na letisko. A tak aj bolo.

Rano som este isla na plaz zachytit posledne zabery a poobzerat si rannu naladicku v meste. Potom sme s Jankou isli pozriet este posledne suveniry s tym, ze zajdeme aj na postu, kde sme sa celu dovolenku nedostali a potrebovali sme poslat jednu spolocnu pohladnicu veeelmi daleko.

Ja som to na pol ceste vzdala a vratila sa do apartmanu. Urobila si kavicku a vypila ju na terase. Medzitym sa vyjasnilo, takze mi to velmi dobre padlo. Katky som sa spytala, kolko je hodin. Asi by som sa mala zacat aj balit. Vravi mi, ze 11.40. Nuz este chvilku! Tak do 12.00. Za hodinku sa pobalim!!! Ked som sa potom zacala balit, bola som zvedava, ake moze byt pocasie v Madride. Otvorila som notebook a dostali sa mi do ruky aj papiere s itinerarom a medzi nimi aj letenky. Oci som si isla vyocit!!!! Ako pozeram, tak pozeram, nas let je uz o 13.35!!! To nemoze byt pravda!!! Katka, volaj Janke, musime cim skor odist, o hodinu odlietame!!!!

Nahadzali sme vsetko do kufrov a utekali o sto tristo na letisko!!! Janka, chvala Bohu, prisla vcas, ked sme uz zatvarali dvere na apartmane. Nastastie, letisko bolo od nas vzdialene 10 min. autom, ale aj tak som mala obavy, ci sa trafime na spravne parkovisko, kde trebalo nechat nase pozicane auto. Katka teda utekala na check in a my sme zatial zaparkovali auto. Dotrielili sme za Katkou na check in, kde nam panie oznamili, ze musime platit za batozinu. Velke bolo nase prekvapenie, nakolko sme za batozinu, na ceste tam neplatili. Snazili sme sa, co to vyhadat, ale neslo to. Nakoniec uznali babam ich kufre ako prirucnu batozinu a moj kufor trebalo zaplatit. Pani ma poslala uhradit platbu cez pol letiska. Opat som bezala, zaplatila a tak batozina mohla odletiet a my tiez. Tuto situaciu som uz raz zazila ( v Toronte) a ten pocit, ze batozinu nestihli nalozit spolu s nami do lietadla mi bol povedomi....

Nuz cakali sme, cakali, ale mojej batoziny sme sa nedockali.  Oznamila som to leteckej spolocnosti a pobrali sme sa na nasu poslednu zastavku – Madridu. Ubytko v Madride nas prijemne prekvapilo, vecera tiez. Chutne a velke porcie – maximalna spokojnost. Orientacia v meste vsak uz taka dobra nebola. A tak sme si vychutnali atmosferu zivota v centre Madridu a pobrali sa do nasej krasnej izby na odpocinok. Spali sme ako babatka J

Mirador del Rio

Vzdy, ked sa rano zobudim, odostriem, aby som videla, aka je obloha. Dnes som si myslela, ze sa mi oci este dobre nerozlepili, lebo obloha mi neprisla cisto modra, ako som zvyknuta. Boli na nej nepekne, cierne oblaky. A tak som bezala na terasu, aby som videla, co hovori druha strana. Janka ma uz cestou ubezpecila, ze ma byt len oblacne rano a potom uz bude cely den pekne. A tak aj bolo.

Tomu sme teda prisposobili aj nase plany. Slnenie na plazi do poobednych hodin a potom na vylet, aby sme vyuzili posledny zakupeny vstup na miestnu atrakciu a vyprazdnili nadrz v aute. I ked mam silne pochybnosti, ze je akosi stale zazracne plna J

Na plazi nas privitali stari znami  - yes, yes, ice cream, magnum, yes, ou yeah... a masaz, madam, masaz...  Ale dnes sa tam zislo naozaj nezvycajne vela ludi a mnohi z nich sa opat bez zabran kupali. To nastartovalo aj nas a tiez sme ladovemu moru neodolali. Avsak my sme to az tak v pohodicke nezvladali ako ludia z britskych ostrovov J

Po vydatnom obede sme podnikli nas posledny dobrodruzny vyjazd v ramci ostrova. Tentokrat na severny cip. Mali sme zakupeny listok uz vopred na vyhliadku Mirador del Rio. Vtipne bolo, ze cesta nam trvala trosku dlhsie, ako by sme cakali a tak sme tam prisli neskoro. Nevadiiiii!!!! Pojdeme zajtra...

Alebo... Tamto dalej si ludia nieco fotia. Podme sa pozriet!!! Jej, ved odtial vidno presne to iste, co z vyhliadky! A zadarmo!!! Nevadiiii!!! Vytiahneme fotak, vsetko pofotime a budeme sa vytesovat... Nuz usmevy nam zmizli z tvare, ked sme zistili, ze vo fotaku chyba SD karta.... Nevadiiiii!!! Aj tak tam bolo pekne.... Ale podme uz radsej domov, pozriet si ostatne fotky z predoslych dni a este natiahnut ten nadherny cas straveny na mesacnom ostrove....

Cestu spat nam cestari trochu skomplikovali odklonom. Kym sa navigacia spamatavala, dostali sme sa miestny cintorin. No zjavne sme neboli same. Pravdepodobne tak urobila vacsina turistov, ktori to tam nepoznali J

Parque Nacional de Timanfaya

Pozeram s babami francuzsku komediu. Snad sa zhodneme, ze je to komedia :)
A tak nepisem blog :D
Aspon nejake foto z dnesneho dna straveneho prevazne v Narodnom parku Timanfaya.

Playa Mujeres a Playa Papagayo

Pondelok rano a my vylihujeme v posteliach v juzanskej krajine. Yes!!! Tak toto si treba poriadne uzit. 

Playa Papagayo

Nasa cesta dnes viedla na juznu cast ostrova, do oblasti, kde su nadherne zatoky. Jedna z najkrajsich je vraj Playa Papagayo, tak sme sa isli presvedcit na vlastne oci. Odporucania boli rozne, jedni hovorili, ze sa tam da v pohode dostat autom, ini varovali, ze je teren velmi zly a preto sa tam neodporuca, ba az neda ist autom. My sme boli rozhodnute to skusit. Ujo si pri vstupe na prasnu cestu vypytal 3 ecka. Dost zaujimave na to, ze tam vlastne autam ani neodporucaju chodit ;) Cesta bola ako za socializmu u nas v dedine. Nic zvlastne. Na dvojecke sa slo celkom prijemne. Neodolali sme a tak sme este zabocili na vedlajsiu zatoku Playa Mujeres. Uaaau. Bol to dalsi prirodny ukaz, ktory nas ohuril. Vysli sme na najblizsi kopec a pozreli sa na tu krasu zhora.

Playa Mujeres

Ani Playa Papagayo nas nesklamala. Skryvala zopar odvazlivcov, ktori uz od rana skusali teplotu vody, ci uz je vhodna na kupanie. Niekori sa kupali, ini snorchlovali a dalsi sa priplavili na clne priamo z mora :)

Playa Papagayo

Utesy nas volali preskumat ich vysku a tak sme po kratkom lenoseni na plazi vystupili na prechadzku aj ponad tuto zatoku. Vyhlad odtial bol ako vzdy uplne uchvatny a dokonca tam na nas cakalo aj niekolko odkazov. Od obdivovatelov srdce a od nasincov velkymi pismenami vychodene inicialy SVK.

Prechadzka nad Playa Papagayo

Odkaz od krajanov :)

Cestou naspat som sice spravila poriadnu kolonu za sebou, ako zvyknem robit z Terchovej, ale spokojnym dovolenkarom, to vobec neprekazalo :)

Film na vecer:
Baby chceli pozerat nejaku komediu, tak som im pustila You are not you :D Dobre sme si poplakali...

Cueva de Los Verdes a Jameos del Agua

Nas den dnes zacal sv. omsou v kostole “u Machera” J Nic sme nerozumeli, no aj tak som bola povzbudena z toho, ze hoci nerozumiem reci, sme ako rodina zjednoteni v jednej vseobecnej katolickej Cirkvi po celom svete.

 Kostol v Macheri

Kedze sme to vcera prehnali trochu so slnkom a dnes hlasali doobeda polooblacno (nie to od Radosincov), isli sme pozriet miestne jaskyne, podotykam, nie ladove :) Pripravili sme sa vsak na vsetko a tak sme sa poriadne obliekli v domneni, ze pod zemou bude chladno. Boli sme naozaj prekvapene, ked teplota pod zemou, nebola nizsia ako ta nad povrchom zeme... Jaskyne boli prevazne vytvorene sopecnymi lavami. Definitivne ziadne kvaple...             

      Cueva de los Verdes

Kanarcania sa naozaj vyhrali so svetelnymi efektmi, ktorymi nas nie raz ohurili.

Jameos dela Agua

V druhej jaskyni sme dokonca mohli obdivovat slnecny luc, ktory na moje prijemne prekvapenie velmi pripominal luc z obrazu Bozieho milosrdenstva. V dnesny den, ked je nedela Bozieho milosrdenstva, velmi pozoruhodne! Bolo to taky znak od Boha pre mna – hoci si nerozumela v kostole ani n, predsa ti mam dnes, co povedat – Neboj sa! Moje milosrdenstvo je velke!

Film na vecer: Radsej vravim, ze kriminalka ;) - Belle

Puerto del Carmen a El Golfo

Tma na ostrove bola dost dlho a tak nas to “nutilo” lenosit v posteli dlhsie ako zvycajne. Avsak hned ako sme vstali nas slnecna terasa priam volala na outdoorove ranajky. Slniecko sa zacalo opierat, aj ked predpoved slubovala len nadejnych 23 stupnov. Nas to vsak neodradilo, zobrali sme osusky a vybrali sme sa na plaz. Nasli sme si pekne miestecko pod skalami, kde nefukal tak vietor a vyvalili sme sa do piesku. Slnko nebolo silne a tak sme sa smelo vyvalovali na dekach a cakali, kym bude trosku teplejsie. Ked uz hrialo tak, ze nam bolo dost, vratili sme sa k nasemu apartmanu s tym, ze sa mozeme ochladit v bazene. To vam poviem, ochladenie to bolo poriadne! Ako pre ladove medvede ;)

A voda v bazene bola slana!!!

Na ostrove sa vraj aj pitna voda filtruje z morskej vody. Nemaju sa ako k inej dostat. A tak aj chuti! ;)

A co so zacatym vecerom. Bolo by dobre postupne spoznavat ostrov. Tak hor sa do toho! Presli sme len niekolko kilometrov a zem sa zmenila na “lavove polia”. Bolo to velmi zaujimave, ba az nahanajuce strach. Cestou sme sa dostali na opacnu stranu Lanzarote, El Golfo. A tu sme teda zasli od udivu. Vlny mora sa rozpadavali na ciernej plazi. Na konci plaze sa rozprestieralo zelene pleso obkolesene vulkanickymi horami.

S uzasom a spokojne sme sa vratili do apartmanu a tesime sa, co prinesie dalsi den ;)

Mimochodom spalene!!! Kto by to bol cakal J J J

Doplnok: Vecer sme si pozerli podla mna zensky romanticky film a podla bab triller - Safe Haven

Lanzarote 2015

Nove dobrodruzstvo zacina....

Budicek 4.00 predznamenal nove dobrodruzstvo, na ktore sme sa vybrali opat v aprili s roznymi ocakavaniami. Na letisku sme obzerali pilotov, ci sa im da doverovat. Obidvaja vyzerali mladsie ako my a tak sme len s humorom poznamenali, ze by mohli dat do nasho lietadla aj niekoho skusenejsieho. Ale musim povedat, sikovny boli. Ani sme nevedli ako sme pristali.

V Madride sme mali dlhsiu prestavku a tak sme samozrejme skoncili v Starbuckse s Caffe Latte a cheesecakom. Ani sme si nestihli vychutnat kolac a uz sa pri nas pristavili dve reporterky, ci s nimi spravime rozhovor. No, co vam poviem. Sme jednoducho zaujimave. A tak sme im to vsetko pekne po slovensky porozpravali ako sa vytesujeme z tejto nasej medziletovej prestavky.

Do Lanzarote nas tusim viezli este mladsi piloti ako do Madridu, ale boli tiez velmi sikovni. A tak krasne makko pristali na slnecnom letisku v Lanzarote. Tam na nas cakala chutna Skoda Citigo. Nasackovali sme sa do nej a vysli sme na obhliadkovu jazdu nasho mestecka Puerto del Carmen (samozrejme, ako spravne zeny sme sa nevedeli zorientovat v mapach J J J ).

V nasom rezorte nas privitali prijemni dochodcovia opalujuci sa pri bazene. Velmi nas to potesilo a tak mame velku nadej, ze zajtra pochytame prve slnecne luce na nase krasne blede tela.....